Arumunčina
| arumunčina (limba armãneascã, limba vlãsheascã) | |
| Štáty | Grécko, Severné Macedónsko, Albánsko, Bosna a Hercegovina, Srbsko, Bulharsko, Rumunsko, Turecko |
|---|---|
| Región | Balkánsky polostrov |
| Počet hovoriacich | 115 000 až 700 000 |
| Klasifikácia | indoeurópske jazyky |
| Písmo | latinka |
| Jazykové kódy | |
| ISO 639-2 | rup |
| ISO 639-3 | rup |
| Wikipédia | |
| Adresa | roa-rup.wikipedia.org |
| Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
| Základné frázy jazyka Arumunčina | |
| Áno | Ie |
|---|---|
| Nie | Nu |
| Možno | ? |
| Ahoj | Bunã dzua! |
| Dovidenia | S-nã videmu cu ghine! |
| Ďakujem | Haristo |
| Prepáčte | Inj yini rãu |
| Hovoríš po arumunsky? | Zburats armãneasce? |
| Ľúbim Ťa | Ti voi |
| Všeobecná deklarácia ľudských práv | |
| „Tuti iatsãli umineshtsã s-fac liberi shi egali la nãmuzea shi-ndrepturli. Eali suntu hãrziti cu fichiri shi sinidisi shi lipseashti un cu alantu sh-si poartã tu duhlu-a frãtsãljiljei.“ | |
Arumunčina (zriedkavo: aromunčina, staršie: makedorumunčina, macedorumunčina, cincarčina, po arumunsky aromãn/armîn /(limba) armãneascã/(limba) aromãna/armăneaşte, mac. влашки јазик - vlaški jazik, srb. cincarski jezik) je jazyk resp. dialekt Arumunov. Používa sa najmä v Grécku, Severnom Macedónsku, Albánsku a Srbsku.
Pôvod arumunčiny/Arumunov
Existujú dve teórie (presnešie: tézy) o pôvode arumunčiny: Podľa autochtónnej teórie (pochádzajúcej pôvodne z Grécka z roku 1909) sú Arumuni potomkovia (vplyvu) rímskych strážnikov a úradníkov činných najmä pri Via Egnatia. Je nepravdepodobné, že je táto teória správna, pretože 1. neexistujú doklady o väčšej či trvalejšej prítomnosti spomínaných Rimanov v spomínanej oblasti, 2- v danej oblasti by v danom čase museli prevládnuť grécke jazykové vplyvy na vplyvmi rímskymi, 3. pre všetky miestne názvy sídiel platí, že ich pôvodne slovanské názvy boli neskôr zmenené na arumunské, z čoho vyplýva, že sa sem Arumuni prisťahovali najskôr v 6. storočí (t.j. až po príchode Slovanov).
Podľa neautochtónnej teórie Arumuni prišli do Grécka niekde zo severu niekedy medzi 6. a 10. storočím a išlo o odnož starých Rumunov. Nie je isté, odkiaľ presne prišli (čo súvisí aj so spornosťou pôvodu Rumunov), ale asi prišli z južného Srbska (dokladajú to miestne historické geografické názvy) a zrejme sa presídlili pod tlakom prichádzajúcich Slovanov a/alebo (v 10. storočí) pod tlakom expandujúcich starých Maďarov.
Existuje aj teória, podľa ktorej južnejšia časť Arumunov je autochtónna (ide o miestne romanizované obyvateľstvo, aj keď sa počas sťahovania národov mierne presunulo, a to z nížin do susedných hôr), kým iná časť vznikla ústupom romanizovaného obyvateľstva počas sťahovania národov z územia medzi Rodopami a Dunajom smerom na juh a západ. V Albánsku Arumunov vnímajú ako romanizovanú skupinu rovnakého, t.j. thráckeho, etnického pôvodu ako Albánci.
Klasifikácia
Podľa jednej časti bádateľov je arumunčina samostatný románsky jazyk (spravidla zaraďovaný do podskupiny tzv. rumunských jazykov, nazývaných aj východorománske jazyky v užšom zmysle či dákorománske jazyky), podľa inej časti bádateľov ide o dialekt (nárečie) rumunčiny. Ani samotní Arumuni sa nevedia rozhodnúť.
Vzťah k príbuzným jazykom
Hoci rumunskí vedci Arumunov pokladajú len za podskupinu Rumunov, rozdiely medzi arumunčinou a rumunčinou sú také veľké, že Rumuni Arumunom nerozumejú (pokiaľ hovoria nárečím a nie jazykom vzdelancov, ovplyvneným rumunčinou). Rozdiely medzi rumunčinou a arumunčinou sú najmä v slovnej zásobe. Arumunčina má oveľa menej slovanských a oveľa viac gréckych slov. V oblasti gramatiky (morfológie a syntaxe) však zhody medzi rumunčinou a arumunčinou prevažujú nad rozdielmi.
Základná slovná zásoba arumunčiny je latinská (románska), asi 30 % slovnej zásoby sú grécke slová, menej je výpožičiek z turečtiny (čiastočne sprostredkovane cez gréčtinu) a albánčiny. Časť tvorí tzv. spoločná karpatská slovná zásoba všetkých juhobalkánskych pastierov.
Gramaticky je arumunčina, okrem vplyvov latinčiny, typický zástupca balkánskeho jazykového zväzu. Preto napríklad má postponovaný určitý člen (konkrétne: -lu , -le, -a, -ea), nemá neurčitok slovesa, nadmerne používa konjunktív a podobne. Okrem toho arumunčina vykazuje mnohé gramatické prvky gréčtiny, napr. v koncovkách množného čísla.
Miera oficiálnosti
V Grécku je Arumunov najviac (asi 150 000, možno ale oveľa viac). Rýchlo sa asimilujú. Jazyk sa nepoužíva ani v školách, ani v kostoloch, ani na úradoch. Jedinú výnimku pokiaľ ide o školy tvorí jeden kurz arumunčiny na Solúnskej univerzite.
V Albánsku žije druhá najpočetnejšia komunita Arumunov (asi 100 000 osôb, národné povedomie má ale už len možno 10 000 z nich). Arumunčina sa vyučuje na prvom stupni škôl, v jednej škôlke a existuje cirkev a arumunskou liturgiou.
V Macedónsku si na niektorých školách (v mestách, ako Skopje, Bitola, Štip a Kruševo) možno zvoliť arumunčinu ako vyučovací predmet a na súdoch môžu svedkovia vypovedať v arumunčine. V meste Kruševo je arumunčina druhým oficiálnym úradným jazykom po macedónčine, napriek tomu, že tu Arumunov žije asi len 10 %.
V Bulharsku sa arumunčina vyučuje na Rumunskom gymnáziu v Sofii.
Písmo
V závislosti od používaného písma sa Arumuni delia na tzv. Panhelénov (t.j. grécki Arumuni), ktorí používajú grécke písmo, a Superrománov (t.j. všetci ostatní Arumuni), ktorí používajú latinku.
Dialekty/nárečia
Rozoznávame tieto nárečia/dialekty:
- južný dialekt (Grécko):
- severný dialekt
- gramosténske nárečie (v pohorí Gram(m)os)
- faršerocké nárečie (Albánsko)
- moskopolenské nárečie (Albánsko)
- gábruvské nárečie (Albánsko)
- musekiarske nárečie (Albánsko)
- ochridské nárečie (Severné Macedónsko)
- bitolské nárečie (Severné Macedónsko)
- makedónske nárečie (Grécko)
- pirinské nárečie (Bulharsko)
Existuje veľa iných spôsob rozdelenie arumunských dialektov.
Ukážky jazyka" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť | upraviť zdroj]
Gramosténske nárečie (Otčenáš):
- Tatã a nostru, tsi eshci tu tserl,
- s'ayiseascã numa a Ta,
- s'yinã amirãriľa a Ta,
- si facã vreare a Ta,
- cum tu tserl, ashi sh'pisti locl.
- Pãnea a nostrã atsea di cathi dzuã dã-nã-u sh'azã
- shi ľartã-nã amãrtiile a noastre
- ashi cum ľi ľirtãm sh'noi a amãrtoshlor a noshci.
- Shi nu nã du la pirazmo,
- ala aveagľi-nã di atsel arãul.
- Cã a Ta easte Amirãriľa shi putearea
- a Tatãlui shi Hillui shi a Ayului Spirit,
- tora, totãna sh'tu eta a etilor.
- Amen.
Faršerocké nárečie (Otčenáš):
- Tatã a nostu tsi eshti tu tser,
- si ayisiascã numa a Ta,
- s’yinã amirãria a Ta,
- si facã vrearea a Ta,
- cum tu tser, ashe sh’pisti loc.
- Penia a noste, atsa di cathi dzue, de-ni-u sh’aze,
- sh’ľartã-ni amartiili a nosti,
- ashe cum li ľãrtem sh’noi a amãrtoľor a noci,
- sh’nu ni du la pirazmo,
- ma viagľã-ni di atsel rãu.
- C a Ta esti amirãria ľ’puteria,
- a Tatãlui shi Hiľalui shi a Ayiului Spirit,
- tora,totãna sh’tu eta a etillor.
- Amin.
Referencie
- ↑ GRAMELOVÁ, Lucie, at al. Arumunština. Praha : Jaroslav Gramel, 2012. 138 s. Dostupné online. ISBN 978-80-904744-4-4. S. 47 dole.
- ↑ a b c d e MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 226.
- ↑ a b Lexikon der romanistischen Linguistik. Teil: Bd. 3. Die einzelnen romanischen Sprachen und Sprachgebiete von der Renaissance bis zur Gegenwart: Rumänisch, Dalmatisch/Istroromanisch, Friaulisch, Ladinisch, Bündnerromanisch. Tübingen : Max Niemeyer, 1989. ISBN 3-484-50250-9. s. 423-424.
- ↑ GRAMELOVÁ, Lucie, at al. Arumunština. Praha : Jaroslav Gramel, 2012. 138 s. Dostupné online. ISBN 978-80-904744-4-4. S. 9.
- ↑ a b GRAMELOVÁ, Lucie, at al. Arumunština. Praha : Jaroslav Gramel, 2012. 138 s. Dostupné online. ISBN 978-80-904744-4-4. S. 15.
- ↑ http://www.britannica.com/topic/Romanian-language
- ↑ Archivovaná kópia . . Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu.
- ↑ KRUPA, Viktor; GENZOR, Jozef. Jazyky sveta v priestore a čase. 2. dopl. a preprac. vyd. Bratislava : Veda, 1996. 356 s. ISBN 80-224-0459-4. S. 104-105, 110.
- ↑ GRAMELOVÁ, Lucie, at al. Arumunština. Praha : Jaroslav Gramel, 2012. 138 s. Dostupné online. ISBN 978-80-904744-4-4. S. 65, 66.
- ↑ a b c en wiki
- ↑ Lexikon der romanistischen Linguistik. Teil: Bd. 3. Die einzelnen romanischen Sprachen und Sprachgebiete von der Renaissance bis zur Gegenwart: Rumänisch, Dalmatisch/Istroromanisch, Friaulisch, Ladinisch, Bündnerromanisch. Tübingen : Max Niemeyer, 1989. ISBN 3-484-50250-9. s. 429.
- ↑ GRAMELOVÁ, Lucie, at al. Arumunština. Praha : Jaroslav Gramel, 2012. 138 s. Dostupné online. ISBN 978-80-904744-4-4. S. 61, 62.
- ↑ GRAMELOVÁ, Lucie, at al. Arumunština. Praha : Jaroslav Gramel, 2012. 138 s. Dostupné online. ISBN 978-80-904744-4-4. S. 48.
- ↑ MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 227.
- ↑ https://www.ethnologue.com/language/rup
- ↑ a b MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 228.
- ↑ MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 226-227.
- ↑ Lexikon der romanistischen Linguistik. Teil: Bd. 3. Die einzelnen romanischen Sprachen und Sprachgebiete von der Renaissance bis zur Gegenwart: Rumänisch, Dalmatisch/Istroromanisch, Friaulisch, Ladinisch, Bündnerromanisch. Tübingen : Max Niemeyer, 1989. ISBN 3-484-50250-9. s. 431.
Pozri aj
Externé odkazy
- GRAMELOVÁ, Lucie, at al. Arumunština. Praha : Jaroslav Gramel, 2012. 138 s. Dostupné online. ISBN 978-80-904744-4-4.
- http://wwwg.uni-klu.ac.at/eeo/Aromunisch.pdf Archivované 2016-03-04 na Wayback Machine