Engelbert Dollfuß | |
rakúsky medzivojnový politik | |
Narodenie | 4. október 1892 Texingtal, Rakúsko-Uhorsko |
---|---|
Úmrtie | 25. júl 1934 (41 rokov) Viedeň, Rakúsko |
Alma mater | Viedenská univerzita |
Rodičia | Josef Wenninger, Josepha Dollfuß |
Manželka | Alwine Glienke |
Deti | Hannerl, Eva, Rudolf |
Odkazy | |
Commons | Engelbert Dollfuß |
Engelbert Dollfuß (* 4. október 1892, Texingtal, Rakúsko-Uhorsko – † 25. júl 1934, Viedeň, Rakúsko) bol rakúsky medzivojnový politik a štátnik. Pre jeho výšku (151 cm) a spôsob vlády bol posmešne nazývaný „Milimetternich“. Podľahol atentátu v rámci pokusu o nacistický puč.
Pochádzal z maloroľníckej rodiny z dolnorakúskej oblasti Mostviertel. Ako nábožensky založený mladík študoval najprv v kňazskom seminári, potom na právnickej fakulte Viedenskej univerzity a nakoniec národné hospodárstvo na univerzite v Berlíne.
Počas prvej svetovej vojny ho najprv neprijali do armády kvôli veľmi malej výške, ale neskôr bol prijatý a poslaný na taliansky front do Álp, kde sa na konci vojny dostal do zajatia. Po vojne získal ešte doktorát práv.:427
Po vojne pracoval ako sekretár roľníckej asociácie na ministerstve poľnohospodárstva. V roku 1927 sa stal riaditeľom poľnohospodárskej obchodnej komory pre Dolné Rakúsko a v roku 1930 bol ako člen konzervatívnej Kresťanskej sociálnej strany menovaný prezidentom rakúskych federálnych železníc. O rok sa stal ministrom poľnohospodárstva a lesov.:427
Ako hlboko veriaci katolík a konzervatívec sa inšpiroval svojim predchodcom Ignazom Seipelom a ideológom Othmarom Spannom a vychádzal z presvedčenia, že Rakúsko sa môže dostať z hospodárskej a politickej krízy len zavedením stavovského štátu. Takto usporiadaný štát mal postaviť hrádzu nacizmu, komunizmu a dokonca i sociálnej demokracii.:427
Rakúskym kancelárom sa stal 20. mája 1932 ako predstaviteľ pravicovej koaličnej vlády. Zároveň sa stal aj ministrom zahraničných vecí. Jeho protiinflačné opatrenia boli v medzivojnovom Rakúsku veľmi nepopulárne a Dollfuss čoskoro rozpustil parlament a vládol pomocou dekrétov. Tento postup ospravedlňoval ako nutné opatrenie proti vzrastajúcemu vplyvu nacistov v Rakúsku, ktorého sa obával. Tiež vyradil z činnosti ústavný súd a udržoval si dohľad nad tlačou. Ďalej nasledoval zákaz verejných zhromaždení a komunistickej strany i sociálnodemokratického Schutzbundu.
V auguste 1933 vytvoril monopolnú vládnu stranu na podporu svojho režimu nazvanú Vaterländische Front (Vlastenecký front) a zlúčil Kresťanskú sociálnu stranu s polovojenským a nacionalistickým Heimwehrom.
Bolo zrejmé, že v budúcich voľbách by nacisti získali väčšinu a Rakúsko by prestalo existovať ako štát a pripojilo sa k Nemecku (čo sa neskôr aj stalo). Aby tomu zabránil, zakázal Dollfuß v júni 1934 rakúsku NSDAP.:428
25. júla 1934 vnikla skupina ôsmich rakúskych nacistov do budovy kancelárstva a po dlhšej naháňačke kancelára dostihli a dvomi ranami z revolveru ho postrelil vyškovský rodák Otto Planetta.
Zraneného Dollfußa doniesli do jednej kancelárie a položili na pohovku. Ležal na nej skoro štyri hodiny a smrteľne krvácal, ale nikto mu nepomohol. Do miestnosti prišiel minister vnútra Emil Fey, aby ho presvedčil k súhlasu s nástupníctvom bývalého hajtmana Štajerska a veľvyslanca v Taliansku Antona Rintelena do funkcie kancelára. Dollfuß potom stratil vedomie a zomrel.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Engelbert Dollfuss na českej Wikipédii.