resijčina (rezjančina, reziančina, rozajančina, ako nárečie: resijská/rezjanská/rezianská/rozajanská slovinčina) - v Taliansku; niekedy považovaná za slovanský jazyk nesúvisiaci so slovinčinou
†slavenosrbčina (slovanskosrbčina) - zmes srbčiny a ruskej redakcie cirkevnej slovančiny (ruskoslovanského jazyka); niekedy považovaná za súčasť srbčiny
čiernohorčina - staršie považovaná za súčasť srbčiny
chorvátčina v širšom zmysle (= chorvátsky variant srbochorvátčiny):
chorvátčina v užšom zmysle - t. j. západná časť štokavských nárečí a (dnešný či historický) spisovný jazyk na nich založený
kajkavčina (ako nárečie: kajkavské nárečia) resp. kajkavský literárny jazyk - prechod medzi chorvátčinou v užšom zmysle a čakavčinou na jednej strane a slovinčinou na strane druhej; od stredoveku do začiatku 19. storočia niekedy považovaná za súčasť slovinčiny; v 18. a na zač. 19. storočia niekedy označovaná ako (pravá) chorvátčina (namiesto dnešnej chorvátčiny v užšom zmysle)
čakavčina (ako nárečie: čakavské nárečia) - dnes na Istrii a jadranských ostrovoch, v stredoveku aj v južnom pevninskom Chorvátsku; v stredoveku a ranom novoveku označovaná ako (pravá) chorvátčina (namiesto dnešnej chorvátčiny v užšom zmysle)
† zmes čakavčiny a chorvátskej (čakavskej) redakcie cirkevnej slovančiny - v stredovekom Chorvátsku; existencia sporná
burgenlandská chorvátčina (=gradiščanská chorvátčina) - z čisto jazykového hľadiska väčšinou spadá pod čakavské nárečia, ale sčasti aj štokavské a kajkavské nárečia
moliská slovančina (molizská/molisanská/molizanská slovančina, ako nárečie: moli(z)ská/molisanská/molizanská chorvátčina) - v Taliansku; často považovaná za nárečie chorvátčiny
torlačtina (ako nárečie: torlacké nárečia, prizrensko-timocké nárečia, šopské nárečia) - tvorí prechod medzi srbčinou a bulharčinou (a teda západnými a východnými južnoslovanskými jazykmi), často sa považuje za nárečie srbčiny
†staroslovienčina a cirkevná slovančina - zaradenie do južnoslovanských jazykov nie je isté, pretože staroslovienčina sa dá tiež považovať za podobnú praslovančine
V minulosti niektorí autori (napr. Czambel) považovali aj slovenčinu za (pôvodom) južnoslovanský jazyk, ktorý bol neskôr počeštený a prípadne popoľštený.
Charakteristika
Južné slovanské jazyky sa vyznačujú týmito javmi:
Futurum tvoria opisne pri dokonavých aj nedokonavých slovesách spojením pomocného slovesabyti, choteti a tvaru infinitívneho, prézentného alebo l-ového príčastia. Príklady: chorvátčina: pisat ću, napisat ću,budem pisao ; srbčina: pisaću, napisaću, hoću da napišem ; bulharčina: šte piša, šte napiša, macedónčina: ḱe pišuvam, ḱe napišam.
Krátke aj dlhé adjektívne tvary. Príklady: chorvátčina: mlad, mladi ; bulharčina: chubav den, chubavijat den; macedónčina: star, postar, najstar.
Formant–ov- je príznakom plurálových tvarov. Príklady. Srbčina: drug – drugovi. Bulharčina: dǎb – dǎbove (porovnaj, čiastočne v češtinepán – pánové). Macedónčina: den - denovi.
↑ abKRUPA, Viktor; GENZOR, Jozef. Jazyky sveta v priestore a čase. 2. dopl. a preprac. vyd. Bratislava : Veda, 1996. 356 s. ISBN 80-224-0459-4. S. 78, 88-90.
↑ abDVONČ, L. K otázke termínov Juhoslovan (-ia), juhoslovanský. In: Slovenská reč 4 1957
↑MAGOCSI, Paul R.. A New Slavic Language is Born (The Rusyn Literary Language of Slovakia). : East European Monographs, 1996. 147 s. ISBN 978-0-88033-331-3. S. 7,8.
↑ abIndo-European Languages Balto-Slavic Family . mnabievart.com, . Dostupné online.
↑NOSKOVÁ, M. MATEJ ŠEKLI (ed.): MEZI SLOVANY ALIČ T. ET AL.: MED SLOVANI Ljubljana, Univerza v Ljubljani, Filozofska fakulteta 2017, 83 p.. In: LINGUA VIVA ODBORNÝ ČASOPIS PRO TEORII A PRAXI VYUČOVÁNÍ CIZÍM JAZYKŮM A ČEŠTINĚ JAKO CIZÍMU JAZYKU - ROČNÍK XIV/ 2018/ ČÍSLO 27
↑ISO 639-3 Registration Authority
Request for Change to ISO 639-3 Language Code Change Request Number: 2014-056 (completed by Registration authority)
Date: 2014-7-3
↑ISO 639-3 Registration Authority Request for New Language Code Element in ISO 639-3 This form is to be used in conjunction with a “Request for Change to ISO 639-3 Language Code” form Date: 2013-7-25
↑ abŠAFAŘIK, Pavel Jozef. Geschichte der slawischen Sprache und Literatur nach allen Mundarten von Paul Joseph Schaffarik. : Mit Kö. Ung. Universitäts - Schriften, 1826. 548 s. S. 235-236.
↑August Ludwig von Schlözer. Allgemeine Nordische Geschichte. : Gebauer, 1771. 644 s. S. 334.