Ján Slota | ||||||||
Bývalý primátor mesta Žilina | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 1990 – 2006 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 14. september 1953 (70 rokov) Lietavská Lúčka, Česko-Slovensko | |||||||
Politická strana | SNS (1990 – 2001), (2003 – 2013) P SNS (2001 – 2003) K SNS (2014 –) | |||||||
Alma mater | Banícka fakulta, Vysoká škola technická v Košiciach | |||||||
Profesia | banský technik | |||||||
Rodina | ||||||||
Manželka |
Ľubomíra Slotová (od 2004) | |||||||
Deti | Marek Pavol Ján, ml. (* 1986) Sofia (* 2007) | |||||||
Odkazy | ||||||||
Ján Slota (multimediálne súbory) | ||||||||
Ing. Ján Slota (* 14. september 1953, Lietavská Lúčka) je slovenský politik. Bývalý dlhoročný primátor mesta Žiliny a bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. V rokoch 1994 až 1999 a 2003 až 2012 bol predsedom Slovenskej národnej strany.
Medzi jeho predkov patril Juraj Slota, jeden zo zakladateľov Matice slovenskej a redaktor týždenníka Cyrill a Method. Ján Slota bol druhé zo štyroch detí. Jeho otec Milan bol banský technik, matka Anna sa v domácnosti starala o výchovu detí. Má o rok staršiu sestru, ďalšiu o tri roky mladšiu. O päť rokov mladší brat zahynul pri banskom nešťastí. Rodina Slotovcov sa sťahovala podľa toho, kde pracoval otec.
Základné školské vzdelanie absolvoval v Lietavskej Lúčke (okres Žilina) v roku 1969. Strednú všeobecno-vzdelávaciu školu ukončil maturitou v roku 1972 v Prievidzi. Odtiaľ odišiel na banícku fakultu Vysokej školy technickej v Košiciach, ktorú úspešne ukončil v roku 1977 titulom inžinier.
Po absolvovaní vysokej školy pracoval ako banský technik v Banských stavbách v Prievidzi. V roku 1979 nastúpil ako absolvent na ročnú základnú vojenskú služby, ktorú odslúžil na letisku v Mošnove. Po ukončení služby krátko pracoval ako technik vo Východoslovenských kameňolomoch a štrkopieskoch.
Od roku 1981 do roku 1990 bol vedúcim strediska špeciálnych činností v n. p. Prefmonta Bratislava. V rámci podniku i koncernu bol viackrát vyhodnotený ako najlepší pracovník. Podľa medializovaného rozsudku Okresného súdu v Prievidzi z 30. novembra 1984 vo funkcii vedúceho pracovníka v nedbanlivosti porušil svoje povinnosti a požiarom spôsobil všeobecné nebezpečenstvo. Za trestný čin všeobecného ohrozenia mu bola udelený podmienečný trest a strhávaná mzda.
Po roku 1989 sa začal angažovať v politike.
V roku 1971 ako sedemnásťročný emigroval do Rakúska spolu s troma spoločníkmi (jeden z nich bol bývalý pohraničník), no už po štyroch dňoch sa dobrovoľne vrátil späť. Po návrate do ČSSR strávil mesiac vo väzení, odsúdený bol za nedovolené opustenie republiky na polročný podmienečný trest.
19. marca 2008 médiá informovali, že Slota sa podľa záznamov ŠtB v Rakúsku podieľal na vykrádaní áut. 14. apríla 2008 televízia Markíza odvysielala správu, že podľa ŠtB kradol Slota aj tesne pred útekom, so spoločníkmi vykradol obchod s textilom a mäsovými výrobkami v obci Koš, pričom škoda činila 24 000 Kčs. Slota zverejnené informácie odmietol, ŠtB označil za nedôveryhodný zdroj a od televízie Markíza žiadal opravu a ospravedlnenie. 16. júla 2009 rozhodol Krajský súd v Žiline o neopodstatnenosti jeho žaloby.
Ján Slota priznáva, že jeho prvá manželka mala maďarských rodičov, no narodila sa na Slovensku a maďarčinu neovládala. S druhou manželkou Alžbetou prežil 24 rokov a mal synov Pavla a Jána. Alžbeta v auguste 2002 podala žiadosť o rozvod a vtedy 16-ročný syn Ján zostal po dohode manželov vo výchove matky. Treťou manželkou sa 11. novembra 2004 stala jeho asistentka, vtedy 23-ročná Ľubomíra. Avšak už pred rokom 2017 od neho aj s dcérou odišla do Prahy.
Ján Slota má synov Mareka, Pavla, Jána a dcéru Sofiu.
Po závesnom lietaní na rogale získal licenciu letca na malých motorových lietadlách. Absolvoval aj kurz športového lietania a leteckej akrobacie. Obľubuje automotošport, jazdu na motorke, športovú streľbu, turistiku v prírode, jazdí na koni. Je členom poľovníckeho zväzu, Matice slovenskej, čestným členom Zväzu protikomunistického odboja, stál pri zrode Asociácie slovenských vojakov, prezident sedemnásobného majstra SR futbalového klubu MŠK Žilina a majstrovského hokejového klubu MsHK Žilina.
Patrí medzi zakladajúcich členov obnovenej Slovenskej národnej strany (SNS) v okrese Žilina. Nebol členom prípravného výboru, aj keď to rád tvrdí. V roku 1990 bol zvolený za poslanca Federálneho zhromaždenia za SNS. V roku 1992 bol zvolený za poslanca Slovenskej Národnej rady, v roku 1994 za poslanca NR SR. Bol v poradí štvrtým a najdlhšie pôsobiacim predsedom SNS po jej obnovení – od februára 1994 do septembra 1999.
Počas vnútrostraníckej krízy v roku 1994 vytiahol národniarov z 2,7 na 5,4 % a rovno do vlády. V roku 2001 po kríze čistiek v SNS založil nový subjekt Pravú SNS. So stranou získal o rok vo voľbách viac hlasov ako pôvodná SNS (3,72 %). Dokázal sa spojiť so svojou rivalkou Annou Malíkovou, vtedajšou predsedníčkou SNS a vrátil sa opäť do vysokej politiky ako predseda už zlúčenej SNS (od 31. mája 2003). V parlamentných voľbách v roku 2006 strana získala 11,73 % hlasov, čím predbehla svojho najväčšieho rivala SMK o 0,05 % a spolu so stranami SMER a ĽS-HZDS sa stala vládnou stranou. SNS pripadli 3 ministerstvá a 7 štátnych tajomníkov.
Od 6. októbra 2012 Slota už nie je predsedom SNS, nahradil ho Andrej Danko.
17. februára 2020 vydal Ján Slota vyhlásenie, že SNS sa spoluprácou s maďarskou stranou MOST-HÍD v koalícii stratila pod vedením "kapitána Danka" národný a kresťanský charakter a že odporúča voličom aj členom SNS vo voľbách voliť stranu VLASŤ Štefana Harabina.
Od roku 1990 pôsobil vo funkcii primátora krajského mesta Žilina. Vo funkcii pôsobil ešte trikrát po voľbách v rokoch 1994, 1998 a 2002. V prvých voľbách do Vyšších územných celkov v roku 2001 bol zvolený za poslanca žilinského VÚC za PSNS. V druhých voľbách v roku 2006 bol opätovne zvolený za poslanca žilinského VÚC za koalíciu strán SMER-SD, SNS, ANO, HZD. V komunálnych voľbách v roku 2006 sa piaty raz uchádzal o post primátora, porazil ho však Ivan Harman (SDKÚ-DS, OKS, KDH, SF), čím ukončil jeho šestnásťročné pôsobenie vo funkcii.
Aktivity a výroky Jána Slotu sú často považované za kontroverzné. Snáď najznámejším je jeho vyhlásenie „my pôjdeme do tankoch a zrovnáme Budapešť“, ktoré zaznelo na mítingu HZDS 5. marca 1999. Kritizovaný býva aj pre arogantné správanie na verejnosti alebo hrubé vyjadrovanie sa o svojich oponentoch. V poslednej dobe je nielen občianskymi združeniami kritizovaný za viaceré aktivity v komunálnej politike. Na kritiku občianskych združení spravidla reaguje ich označením za absolútnu názorovú menšinu (prípadne s ďalšími nelichotivými prívlastkami).
24. apríla 2013 Slotu vylúčili zo strany. O vylúčení rozhodlo predsedníctvo dvojtretinovou väčšinou hlasov. Hlavným dôvodom bol výsledok disciplinárneho konania kvôli nehospodárnemu nakladaniu s majetkom SNS.
9. mája Slota neprišiel na tlačovku, ktorú sám zvolal. Chcel hovoriť o stave v SNS. Nakoniec len po kolegovi odkázal, že už nechce byť šéfom strany.
V ten istý deň okolo 17. hodiny odmietol zastaviť policajnej hliadke v Čadci. Tá ho po naháňačke zadržala, a skončil za mrežami, pretože šoféroval pod vplyvom alkoholu a nezastavil na pokyn policajtov. Tí ho predviedli na obvodné policajné oddelenie v Čadci do cely predbežného zaistenia.
V máji 2014 sa Slota stal predsedom novej Kresťanskej SLOVENSKEJ NÁRODNEJ STRANY, s ktorou má SNS problém ohľadne podobného názvu. Krajský súd v Trenčíne zmenil v júni 2014 rozhodnutie okresného súdu a predbežným opatrením zakázal K SNS používať vo svojom názve slovné spojenie "SLOVENSKÁ NÁRODNÁ STRANA", ako aj skratku "SNS" až do právoplatného rozhodnutia v spore.