Laco Déczi | |
---|---|
Laco na českom festivale v New York City
| |
Základné informácie | |
Popis umelca | hudobník, skladateľ |
Rodné meno | Ladislav |
Narodenie | 29. marec 1938 (86 rokov) Čeklís, Česko-Slovensko |
Bydlisko | Silver Sand, East Heaven, Connecticut, USA |
Pôsobenie | trubkár,[kapelník a skladateľ |
Žáner | džez, be bop, hard bop, post bop |
Hrá na nástrojoch | trúbka, príležitostne tiež bendžo, bongá |
Roky pôsob. | 1962 – súčasnosť |
Vydavateľstvá | Supraphon, Panton, Opus, Arta Records, Hovado Records |
Súvisiace články |
SHQ, Laco Tropp, Ladislav Gerhardt, Chris De Pino |
Vplyv | Blue Mitchell, Fats Navarro, Carmell Jones |
Webstránka | lacodeczi.com |
Laco Déczi (pôvodným menom Ladislav Déči; * 29. marec 1938, Čeklís) je slovenský trubkár, kapelník a skladateľ v oblasti džezu, inovátor hudobného nástroja, ale aj príležitostný herec a amatérsky maliar.
Viac ako hudba ho najprv lákal šport. Ako dorastenec hral hokej za Slovan, okrem iného i s Jozefom Golonkom. V rokoch 1957 – 1962 hral vo viacerých amatérskych kapelách v Bratislave. V roku 1958 založil svoj prvý poloprofesionálny súbor Danubia Quintet a o rok neskôr East Coast Studio. V roku 1962 odišiel natrvalo z Bratislavy do Prahy, na základe avíza Luďka Hulana. Tam pôsobil ako profesionálny hudobník v jazzových formáciách ako S+HQ, TOČR a JOČR. V roku 1967 založil vlastnú skupinu Cellula Jazz. V polovici 70. rokov 20. storočia vystupoval s programom Pragokoncertu na Kube. V tejto súvislosti došlo k jeho kontaktu s ŠtB. Na zozname spolupracovníkov Štátnej bezpečnosti sa uvádza ako dôverník s krycím menom Kuba, evidenčné číslo: 25 955. V roku 1985 emigroval do Západného Nemecka. Tam žil krátko. Odtiaľ odišiel v roku 1986 do Spojených štátov amerických, kde pôsobí dodnes. Vystupoval s mnohými známymi osobnosťami jazzu ako napríklad Elvin Jones, Bill Watrous, Junior Cook, Dave Weckl, Sonny Costanzo. Hudobné vzory: Blue Mitchell, Fats Navarro a Carmell Jones. Jeho životný osud stal námetom pre český film Volná noha (1989). Pri príležitosti jeho 65. rokov bola vydaná biografia Laco Déczi: Na plný plyn. Jej autorom je český spisovateľ, scenárista a zakladateľ Divadla Járy Cimrmana Jiří Šebánek. Albumy Sentimentálna trúbka a Laco Deczi a Jazz Cellula sa nachádzajú na 42. mieste unikátnej edície slovenského hudobného vydavateľstva Opus – Zoznam základných albumov a interpretov.
Laco Déczi pochádza z rodiny so slovensko-maďarsko-rómskymi koreňmi. Bol dvakrát ženatý a má troch synov: Ladislav, Štěpán Křišta a Peter. Najstarší Ladislav "Vajco" Déczi žije v USA, hrá na bicie v jeho súbore Cellula Jazz New York. Laco Deczi žije na pláži Silver Sand v meste East Heaven, v štáte Connecticut, so svojou čínskou manželkou a najmladším synom Petrom, familiárne volaným Džingischán.
Prvým hudobným nástrojom, s ktorým prišiel do styku bol trombón. Záujem o hru na trúbku prejavil už ako jedenásťročný. Vzorom mu bol strýko, ktorý hral v miestnej dychovke. K džezu sa dostal počúvaním Hlasu Ameriky a návštevou koncertov, kde hral Karel Vlach. Celý život bol samoukom s veľkým hudobným talentom a cítením. Učil sa „za pochodu“ hrou v špičkových džezových formáciách. V Bratislave, počas štúdia na priemyslovke, hral v niekoľkých amatérskych kapelách. Jedna z nich sa volala Danubia Kvintet. Potom začal študovať na konzervatóriu, u profesora Schleichera, ktorý ho učil harmóniu a skladbu, no štúdium nedokončil.
Zásadným medzníkom a obratom v začínajúcej kariére mladého hudobníka bolo obdobie základnej vojenskej služby. Tá ho nasmerovala priamo do Prahy. Tu ako hosť vystupoval v Štúdiu 5 a neskôr aj v Jazzovom štúdiu. V roku 1962 sa rozhodol, že v Prahe zostane natrvalo.
V roku 1963 nastúpil do SH kvintetu. Prvé vystúpenie mali v pražskej Redute 7. 10. 1963. Od vystúpenia 4. 11. 1963 skupina hrala v obsadení Velebný (klavír), Konopásek (tenorsaxofón), Laco Déczi (trúbka), Arnet (kontrabas), Laco Tropp (bicie). Skupina sa rozšírila na sextet spoluúčinkovaním trombonistu Zdeňka Pulca. V roku 1964 (po vystúpení na festivale v jugoslovanskom Blede) sa kapela rozštiepila na dve formácie, pričom obe spočiatku mali v názve SH. Formáciu SHQ tvorili Jan Konopásek, Laco Déczi, Zdeněk Pulec, Jan Arnet, Laco Tropp a Stanislav Sulkovský. V januári 1965 po nezhodách odišiel Jan Konopásek a skupina prijala názov Reduta kvintet. Takto fungovala dva roky. V roku 1965 založil Laco Déczi svoju prvú džezovú formáciu Laco Déczi Kvintet. Kapela nemala dlhé trvanie, no stihla nahrať pre Supraphon jednu EP. Mala česko-slovenské obsadenie: Laco Déczi (trúbka), Karel Velebný (tenorsaxofón), Jan Konopásek (baritónsaxofón), Zdeněk Pulec (trombón), Stanislav Sulkovský (klavír), Jan Arnet (kontrabas) a Laco Tropp (bicie). Postupne hral v Sextete divadla Rokoko, potom v Jazz Outsiders. Nakoniec prišiel angažmán v súbore S+HQ Karla Velebného a v Reduta kvartete, kde sa stal frontmanom.
V roku 1967 založil vlastnú skupinu Jazz Celulla, kde sa postupne vystriedali takí hudobníci ako Laco Tropp, Svatopluk Košvanec, Josef Vejvoda, Karel Růžička alebo aj Peter Král. V tomto období bol pozvaný do vtedajšieho reprezentatívneho Czechoslovak All Star Band. Vo februári 1968 Celulla Jazz účinkovala na džezovom festivale v švajčiarskom St. Gallene. Vtedy Cellula Jazz hrala v zložení: Laco Déczi – trúbka, Evžen Jegorov – tenorsaxofón, Rudolf Dašek – gitara, Luboš Nývlt – kontrabas, Evžen Jegorov a Jaroslav Berka – bicie.
Od začiatku sedemdesiatych rokov bol členom JOČRu – Jazzového orchestra Československého rozhlasu a Tanečního orchestru Československého rozhlasu (TOČR). V polovici 70. rokov 20. storočia hral vo formácii Combo Ladislava Gerhardta, s ktorým pravidelne účinkoval na Bratislavských džezových dňoch. Nahral niekoľko vlastných albumov a zúčastnil sa nahrávania iných projektov. Z vlastných to bol projekt „Sentimentálna trúbka“ (Opus 1971) so sprievodom sláčikového orchestra. Je to jeho autorský projekt, jeden z prvých počinov nového slovenského hudobného vydavateľstva Opus. Autorom dvoch skladieb na tomto albume bol vtedajší Décziho spoluhráč Laco Gerhardt. Ako sólista bol členom orchestra pri nahrávaní platne „Jazz Goes To Beat“ Václava Zahradníka. Pred svojou emigráciou nahral duety s gitaristom Zdeňkem Sarkou Dvořákom a venoval sa skladaniu filmovej hudby. K hraným filmom, aj k dokumentom. K najznámejším patrí film Kalamita, ktorý režírovala Věra Chytilová a je z roku 1981.
V roku 1985 emigroval do Západného Nemecka a po roku do Spojených štátov amerických, kde žije dodnes. Tu obnovil svoju bývalú skupinu Celulla Jazz, ktorá vystupuje pod názvom Cellula Jazz New York. Je jej frontmanom. Na bicie v nej hrá jeho najstarší syn Ladislav prezývaný Vajco. Laco vystupoval v USA s mnohými džezmenmi, ako napríklad Elvin Jones, Bill Watrous, Junior Cook, Dave Weckl, Sonny Costanzo a ďalší. Pravidelne koncertuje so svojí kapelou Celula New York na území štátov New York a Connecticut. So svojou skupinou pravidelne hráva vo svojom domovskom džezovom klube Aventinum na 70. ulici v New Yorku. V New Yorku má aj vlastné nahrávacie štúdio.
Od roku 1990 pravidelne, dvakrát do roka, usporadúva koncertnú šnúru po Česku i Slovensku. Výnimkou nie je ani Poľsko, Rakúsko ale hlavne Nemecko. V pravidelných intervaloch vydáva svoje štúdiové projekty, ale aj živé záznamy zo svojich koncertov. Má aj svoje vlastné koncertné DVD. Jeho diskografia je veľmi bohatá, pretože, okrem svojich vlastných projektov, má množstvo spoluúčasti na projektoch iných umelcov. V roku 2005 vyšlo jeho živé album Jazz na Hradě pod záštitou prezidenta Česka Václava Klausa. Ten nosič pokrstil a napísal k nemu aj príhovor. V rokoch 2009 a 2010 vystupoval so svojou kapelou na festivaloch Rock for People, Colours of Ostrava a Sázavafest. V roku 2011 vystúpil opäť na Pražskom hrade na základe osobného pozvania prezidenta V. Klausa ako hosť trubkára Waltera Bartoša a saxofonistu Štěpána Markoviča.
Podieľal sa na tvorbe druhého sólového albumu českej speváčky Blanky Šrůmovej Underground a nahral niekoľko taktov sóla na trúbke pre posledný štúdiový album Miroslava Žbirku. Vo voľných chvíľach sa venuje výtvarnému umeniu. Počúva aj klasickú hudbu, najmä M. Ravela, C. Debussyho, B. Bartóka, B. Smetanu a A. Dvořáka. Je nástrojovým inovátorom. V roku 2004 spolu s firmou Amati Kraslice v Česku sa významne podieľal na vzniku nového typu trúbky, ktorá má označenie ATR 606IS.
Diskografia Laca Décziho je bohatá a pestrá. Od jeho sólových projektov s formáciou Jazz Cellula, cez spoluprácu, či spoluúčasť na iných projektoch, hudbu k hraným a dokumentárnym filmom a rôzne výbery a kompilácie. Je ich niekoľko desiatok. Počas pôsobenia v Československu vydával pod značkami Supraphon, Panton a Opus. Po svojej emigrácii do USA nahrával aj v Red Gate Studiu českého hráča na klávesové nástroje Jana Hammera. Po vytvorení vlastného nahrávacieho štúdia to bola aj vlastná značka Hovado Records.
In: Melodie, 8/1968, s. 233