Los Angeles získali právo usporiadať olympiádu v roku 1978 bez hlasovania, nakoľko boli jediným mestom, ktoré sa o olympiádu v danom roku uchádzalo. Hier sa, ako odvetu za bojkot v Moskve 1980, nezúčastnili krajiny sovietskeho bloku (s výnimkou Rumunska) vrátane Česko-Slovenska. Zaujímavosťou je, že hry bojkotoval aj Afganistan (vtedy už súčasť sovietskeho bloku). Hry otvoril americký prezident Ronald Reagan.
Medailová bilancia
Najlepších desať krajín na olympiáde v Los Angeles 1984.
Rumunsko bolo jedinou krajinou Varšavskej zmluvy, ktorá sa zúčastnila olympiády, získali 53 medailí, najviac v histórií krajiny.
Carl Lewis získal podobne ako Jesse Owens v roku 1936 štyri zlaté medaily v behu na 100 a 200 metrov, štafetu 4x100 metrov a v skoku do diaľky.
Nawal El Moutawakel z Maroka sa stala prvou ženou z moslimskej krajiny, ktorá vyhrala na olympiáde (v disciplíne 400 metrov cez prekážky).
Carlos Lopes z Portugalska vyhral maratón v novom olympijskom rekorde (2:09.21), bola to tiež prvá zlatá medaila pre Portugalsko.
Prvýkrát sa na olympiáde bežal maratón žien, vyhrala ho Joan Benoit z (USA).
Steve Redgrave získal svoju prvú zlatú medailu vo veslovaní (štvorveslici), neskôr získal na ďalších piatich olympiádach ešte štyri zlaté a jednú bronzovú medailu.
Mary Lou Retton sa stala prvou ženou mimo východnej Európy, ktorá získala zlatú medailu v gymnastike v all-around. Hier sa zúčastnila ako jediná medailistka zo svetového šampionátu v roku 1983 z dôvodu bojkotu.
Americký tím vyhral súťaž družstiev mužov v gymnastike.
Francúzsko vyhralo turnaj vo futbale, keď porazilo vo finále Brazíliu 2:0, turnaj sa hral na veľkých štadiónoch, niektorých s kapacitou viac ako 100-tisíc divákov.
Sovietsky bojkot najviac ovplyvnil vzpieranie, keď sa súťaže nezúčastnilo 94 športovcov z top 100 rebríčka a 29 z 30 víťazov posledných majstrovstiev sveta.