Liturgia hodín (lat. Liturgia horarum) alebo posvätné ofícium (lat. Divinum officium) je oficiálna denná modlitba hlavne rímskokatolíckej cirkvi konaná v určených hodinách dňa ustáleným spôsobom individuálne alebo spoločne. Je obsiahnutá v rovnomennej knihe vydanej v roku 1971.:s. 7 Denná modlitba Cirkvi vo východných cirkvách sa nazýva časoslov. Liturgia hodín existuje aj v anglikánskej cirkvi a starokatolíckej cirkvi.
Všetci kňazi latinskej cirkvi majú na základe motu proprio Summorum pontificum pápeža Benedikta XVI. z roku 2007 možnosť sláviť Posvätné ofícium podľa Rímskeho breviára z roku 1962 alebo podľa dnešnej Liturgie hodín.
Laická verejnosť má možnosť sa modliť posvätné ofícium obsiahnuté v ľubovoľnom breviári, aj v ľubovoľnom predkoncilovom vydaní, pretože nie je k dennej modlitbe tejto liturgie viazaná kanonickým právom, ktoré prezumuje jej formu tak ako u kňazov.
Do roku 1971:s. 7 bola denná modlitba Cirkvi obsiahnutá v knihe s názvom Rímsky breviár (lat. Breviarium romanum), odvtedy sa nazýva Liturgia hodín (lat. Liturgia horarum).:s. 18 – 20 :s. XVIII – XX Samotná liturgia sa nazýva Posvätné ofícium (lat. Divinum officium):s. 5, 11 :s. III, XI alebo Liturgia hodín (lat. Liturgia horarum).:s. 21 :s. XXI Kniha dennej modlitby Cirkvi sa označuje zvyčajne ako breviár. Tieto názvy sú však často zameniteľné.:s. V
Liturgia hodín obsahuje tieto posvätné hodiny alebo ich časti so stanovenými časmi slávenia:
Posvätné hodiny majú túto štruktúru::s. XLIV – XVII
Reformou vyhlásenou pápežom Pavlom VI. 1. novembra 1970 sa zmenili mnohé prvky Posvätného ofícia. Medzi hlavné zmeny patria nasledovné.:s. XIII – XVI, XX
Podľa nariadenia Druhého vatikánskeho koncilu v konštitúcii Sacrosanctum Concilium bola zrušená posvätná hodina príma, ktorá sa pôvodne modlila v prvú hodinu po svitaní. Podľa ustanovenia z rovnakej konštitúcie bol pôvodne týždenný cyklus žaltára rozdelený na 4 týždne. V tomto žaltári sa zároveň použil nový preklad žalmov v rámci Neovulgáty a boli z neho vynechané niektoré „tvrdšie znejúce žalmy a verše“.
Pôvodne rozdelené posvätné hodiny tercia, sexta a nóna sa spojili pod názvom „modlitba cez deň“ so spoločnou psalmódiou.
V ranných chválach a vešperách sa zaviedli prosby a Otčenáš.
Posvätné čítanie (pôvodne matutínum) bolo upravené, aby sa nemuselo konať v noci, ale mohlo sa mimo chóru konať v ktorúkoľvek hodinu dňa. Nanovo sa vybrali čítania zo Svätého písma a z diel Cirkevných otcov. Najmä z hagiografických čítaní sa odstránili historické nepresnosti.
Znížil sa pôvodný rozsah psalmódie v ranných chválach, vešperách (z pôvodných 5 na 3 žalmy, ich časti alebo kantiká), posvätnom čítaní (z pôvodných 9 na 3) a kompletóriu (z pôvodných 3 na 1, v sobotu a stredu 2).
V kompletóriu sa skrátilo ordinárium, pridali sa nové menlivé časti, ktoré pôvodne boli súčasťou ordinária (krátke čítanie a záverečná modltiba majú teraz týždenný cyklus). Úvodné požehnanie Pokojnú noc sa používa ako záverečné. Mariánska antifóna je počas takmer celého liturgického roka ľubovoľná (okrem Raduj sa, nebies kráľovná vo veľkonočnom období) a boli pridané aj Zdravas’ Mária a Pod tvoju ochranu.