Membránový potenciál je definovaný ako rozdiel elektrického potenciálu medzi vonkajšou a vnútornou stranou biologickej membrány. Fyzikálne ide o napätie polarizovanej polopriepustnej membrány – napríklad na membráne nervového vlákna je jeho hodnota cca 80 mV. Príčinou vzniku je odlišná koncentrácia iónov Na+, K+ a Cl- na oboch stranách membrány, pričom vonkajšia plocha nesie kladný a vnútorná záporný náboj. Táto nerovnováha koncentrácií je udržiavaná transportnými systémami plazmatickej membrány, ktoré aktívne prenášajú ióny do a z bunky.
Významnú úlohu pri udržiavaní membránového potenciálu zohrávajú aj ióny Ca2+, konkrétne ich koncentrácia v samotnej bunke. Nepodieľajú sa významnejšie na jeho hodnote priamo, no ovplyvňujú priepustnosť membrány pre Na+, K+ a Cl-.
Veľkosť membránového potenciálu určujú:
Stabilná hodnota membránového potenciálu je riadená systémom negatívnej spätnej väzby.