Menšinová vláda (alebo minoritná vláda) je forma vlády vyskytujúca sa v parlamentných demokraciách, kde vládnuca strana alebo koalícia vládnucich strán nedisponuje väčšinou kresiel v parlamente. Schvaľovanie legislatívy býva preto spravidla pre vládnucu stranu obťažnejšie. Tieto strany zvyčajne vytvoria dohodu s jednou z opozičných strán poskytujúcou stabilnú väčšinu, ale môžu byť aj bez regulárnej podpory spoliehajúc sa na podporu zo strany jednej z opozičných strán v závislosti od konkrétneho prípadu. Pre menšinovú vládu je charakteristická aj menšia stabilita, keďže opozičné strany sa môžu hocikedy spojiť a vysloviť vláde nedôveru.
V niektorých krajinách sveta sú menšinové vlády bežné. Napríklad v Kanade ich od roku 1873 bolo už 15. Súčasná, rovnako ako aj predchádzajúca, vláda Justina Trudeaua je tiež menšinová. V Nordických štátoch je menšinová vláda jednej strany podporovaná niekým z opozície zvykom, Dánsko a Švédsko majú takú vládu aj v súčasnosti. V Nórsku momentálne vládne menšinová vláda tvorená Nórskou stranou práce a Stranou stredu.
Austrália zažila menšinovú vládu štyrikrát. Prvý raz sa tak stalo po voľbách v roku 1940, keď Národno-liberálna koalícia získala v parlamente 36 kresieľ zo 74 a bola schopná vládnuť vďaka podpore dvoch nezaradených poslancov. Táto vláda však prežila len do roku 1941, keď jej bola vyslovená nedôvera. Ďaľšiu menšinovú vládu tak sformovala Austrálska strana práce, ktorá bola tiež podporovaná práve dvomi vyššie spomínanými poslancami. Tretia menšinová vláda v Austrálii vládla v rokoch 2010 až 2013, tiež vedená Australskou stranou práce podporovanou štyrmi nezaradenými poslancami a jedným poslancom zo Strany Zelených. Štvrtýkrát sa tak stalo v roku 2018 po konfliktoch vo vládnucej koalícii, ktorá vyústila v podanie demisie premiéra Malcolma Turnbulla. Nová vláda Scotta Morrisona bola už menšinová.
Samostatné Slovensko zažilo zatiaľ tri menšinové vlády, z ktorých všetky tri ale začínali v parlamente s väčšinou. Prvou z nich bola druhá vláda Vladimíra Mečiara, ktorá sa do menšiny dostala po vystúpení niekoľkých poslancov vládnych strán SNS a HZDS z ich poslaneckých klubov. Druhou v poradí bola druhá vláda Mikuláša Dzurindu, ktorú pre rôzne krízy a nezhody prestala podporovať časť poslaneckého klubu strán SDKÚ, ANO, a nakoniec aj celý poslanecký klub KDH. Treťou bola vláda Eduarda Hegera, ktorá sa stala meňsinovou po odchode strany SaS z koalície.