Prekliati básnici je voľne používané označenie pre niektorých spoločensky vykorenených básnikov vo Francúzsku v 2. polovici 19. storočia, ako aj (pôvodne) názov rovnomenného súboru básnických podobizní od Paula Verlaina.
Paul Verlaine vydal v roku 1884 a 1888 útlu knižku Prekliati básnici, súbor kritických esejí o francúzskych básnikoch, v tom čase nedocenených a takmer neznámych. Nazval ich prekliatymi vychádzajúc z romantickej koncepcie, že každého básnika, ktorý svojím dielom prevyšuje ostatných, stihne kliatba. Títo prekliati básnici sa vyčlenili zo spoločnosti, verili iba vlastnému snu a odmietali vyšliapané chodníčky poézie. Títo básnici vidia sami seba ako asociálne zjavy. Uvedomujú si, že svojím dielom urýchľujú rozpad už aj tak rozkolísanej a dezorganizovanej spoločnosti.
Kniha je venovaná:
Jednu stať venuje aj vlastnej tvorbe, je uvedená pseudonymom „Chudák Lelian“, je to anagram jeho mena.