Mesto sa rozprestiera juhovýchodne od Dargovského priesmyku, na prechode Podslanskej pahorkatiny (podcelku Východoslovenskej pahorkatiny) a Trebišovskej tabule (podcelku Východoslovenskej nížiny), na periklinále k juhu sa ukláňajúceho hrebeňa pahorku severojužného smeru, ktorého vrchol na Albínovskej hore dosahuje 177 m n. m.. Pomedzie medzi Podslanskou pahorkatinou a Trebišovskou tabuľou prebieha pri západnom okraji intravilánu mestskej časti Kochanovce. Zo západu mesto obklopujú Slanské vrchy. Intravilán mesta sa rozprestiera v nadmorskej výške 110 – 160 m n. m.. V západovýchodnom smere mestom preteká potok Trnávka, ktorý je hlavným zdrojom pre vodnú nádrž Sečovce. Pre oblasť Sečoviec je charakteristické mierne teplé a suché podnebie s chladnou zimou.[chýba zdroj]
Súčasťou mesta sú dve mestské časti (bez štatútu obce) – Albínov na severnom okraji extravilánu a Kochanovce, ktorých intravilán sa na východe priamo napája na intravilán Sečoviec. Kochanovce boli do roku 1948 samostatnou obcou a Albínov mal postavenie osady, ktorá sa v 20. až 30. rokoch 20. storočia začala rozrastať do podoby dediny.
Z geomorfologického hľadiska sú Sečovce súčasťou provincie Východopanónska panva, subprovincie Veľká dunajská kotlina, oblasti Východoslovenská nížina a Východoslovenská pahorkatina.
Centrum mesta leží v nadmorskej výške 149 m n. m., najvyšší bod v katastrálnom území mesta (cca 210 m n. m.) sa nachádza v lokalite Vinice (záhradkárska oblasť Stašov), kde je najnápadnejším vrchom Koscelok s nadmorskou výškou 164 m n. m. Najnižší bod sa nachádza na východe extravilánu mestskej časti Kochanovce (110 m n. m.).
Sečovcami preteká potok Trnávka, do ktorého sa v juhovýchodnej časti extravilánu vlieva potok Trnava. Spolu s potokom Miľač je Trnávka zdrojom pre vodnú nádrž Sečovce nachádzajúcu sa na hranici s obcou Trnávka. Medzi prítoky Trnávky patria aj Weissov a Albínovský kanál pretekajúce mestskou časťou Albínov smerom na juhovýchod.
Geológia
Mesto sa rozkladá na dvoch zlomoch – Hrušovský zlom v južnej časti a Albínovský zlom na severozápade katastrálneho územia. Práve pre vzájomnú interakciu tektonických dosiek Slanských vrchov a Východoslovenskej nížiny v Albínovskom zlome dochádza v tejto oblasti k tektonickým zemetraseniam.
Sečovce sa nachádzajú v miernom podnebnom pásme kontinentálneho rázu, ktoré je charakteristické výraznou amplitúdou medzi letnými a zimnými teplotami, a striedajúcimi sa 4 ročnými obdobiami. V rámci slovenskej klimatickej klasifikácie mesto spadá do teplej klimatickej oblasti, podoblasti mierne suchej a klimatického okrsku s chladnou zimou.
Priemerná ročná teplota sa pohybuje od 8 do 9 °C. Počet letných dní je okolo 68. Absolútne teplotné minimum bolo – 28 °C, absolútne teplotné maximum dosiahlo hodnotu 37,2 °C. Južná hranica katastrálneho územia mesta, spolu s priľahlou obcou Nový Ruskov patria medzi najsuchšie miesta na Slovensku. Príčinou nízkeho úhrnu zrážok je zrážkový tieň, ktorý vytvára pohorie Slanské vrchy, keďže väčšina zrážok prúdi západnými vetrami. Priemerný ročný úhrn zrážok je cca 564 až 570 mm. Zrážkovo najbohatšie mesiace sú jún, júl a august, Oproti tomu najmenej zrážok spadne vo februári a marci. Snehová pokrývka vydrží približne 62 až 80 dní. V oblasti výrazne prevláda severný vietor, ďalším rozšíreným je juhovýchodný a severozápadný smer vetra. Napr. cesta E50 medzi Kochanovcami a obcou Hriadky je oblasťou s častým výskytom prudkého nárazového vetra severného smeru.
Priemerné počasie pre Sečovce (1931 – 1960)[pozn 2]
Archeologické nálezy dokazujú osídlenie priestoru Sečoviec už v paleolite. V dobe rímskej malo tunajšie obyvateľstvo obchodné styky s Rímskou ríšou, čomu nasvedčujú nálezy rímskych mincí z okolia. Vo veľkomoravskom období sa severozápadne a severovýchodne od súčasného intravilánu mesta nachádzali slovanské sídliská. Predpokladá sa, že Sečovce ako sídlisko existujú nepretržite od 9. storočia, pričom prvá písomná zmienka pochádza z roku 1245, kedy sa spomínajú ako dedina resp. zárodočné mestečko. Významnejšie postavenie Sečoviec v okolí dokazuje zmienka o pravidelnom miestnom trhu z roku 1336, hoci ako mestečko sa dokázateľne spomínajú v roku 1414. V 17. storočí sa vďaka rozvoju remeselníctva a obchodu vyprofilovali na dôležité administratívne a obchodné centrum v Zemplínskej župe. V rokoch 1777 – 1788 boli sídlom jedného z piatich obvodov župy, následne sídlom jedného z dvoch dištriktov Újhelyského okresu a v druhej polovici 19. storočia centrom slúžnovského okresu. V prvej ČSR boli do roku 1928 sídlom okresu v rokoch. Počas obdobia vojnovej Slovenskej republiky mesto postihli perzekúcie a odsun Židov, ktorí dovtedy tvorili početnú (roku 1930 takmer 30 %) a hospodársky i kultúrne silnú časť obyvateľstva a z ktorých väčšina zomrela v koncentračných táboroch. Sečovce boli oslobodené Červenou armádou 2. decembra 1944, ale ešte do januára 1945 sa pre priebeh bitky o Dargovský priesmyk nachádzali blízko frontového pásma. V roku 1948 sa mestskou časťou Sečoviec stali Kochanovce v roku 1951 Albínov. V rokoch 1949 – 1960 bolo mesto opäť sídlom okresu.
K najstaršiemu osídleniu územia dnešných Sečoviec sa viažu nálezy paleolitickej štiepanej kamennej industrie, ktoré objavili Ladislav Bánesz a Stanislav Šiška v roku 1958, pri prieskume asi 300 m západne od intravilánu mesta pri ľavej strane hlavnej cesty. V nepočetnom súbore artefaktov ako najvýznamnejšie vyčnievajú škrabadlo z hnedého rádiolaritu, 12 rohovcových odštepov i úštepov a jeden menší obsidiánový úštep.
Počas zberu v roku 1967 archeológovia našli medzi Sečovcami a obcov Dargov časť jaspisovézho dvojitého driapadla a obsidiánový odštep, ktoré tiež zadatovali do obdobia paleolitu. Nálezový inventár mladopaleolitickej stanice pri Sečovciach bol v roku 1980 doplnený dvoma štiepanými nástrojmi – dvojstranne obitým hrotom s priretušovaným vrcholcom a jadrovitým kremencovým nástrojom. Tie boli objavené pri povrchovom zbere na oráčine pri kríži nachádzajúcom sa západne od intravilánu Sečoviec, v bezprostrednej blízkosti autobusovej zastávky.
Rozsiahlejší archeologický výskum zameraný na paleolit dosiaľ v meste ani v jeho najbližšom okolí ale nebol realizovaný.
K staršiemu neolitu sa viažu nálezy, ktoré boli uskutočnené v blízkom okolí Sečoviec. V Sečovskej Polianke (poloha Široká alebo Pod Krivou dolinou severne od intravilánu po oboch stranách hlavnej cesty) bolo záchranným archeologickým výskumom uskutočneným pri melioračných prácach v roku 1986 objavené sídlisko kultúry s východnou lineárnou keramikou, ktoré ležalo na hranici mladoneolitických skupín Raškovce a Tiszadob a bolo zaradené do druhej fázy (Kapušany) skupiny Tiszadob.
V posledných storočiach 5. tisícročia pred Kr. sa v západopotiskom okruhu sformovala z podložia skupiny Tiszadob bukovohorská kultúra, ktorá je oproti nej charakteristická oveľa väčšou hustotou osídlenia. Početné stopy bukovohorskej kultúry boli zachytené už na prelome 60. a 70. rokov na viacerých miestach v intraviláne Sečoviec. Pri stavbe Obchodného domu Dargov bola odkrytá súvislá kultúrna vrstva hrubá 20 – 30 cm, ktorá obsahovala jeden výrazný zlomok bukovohorskej keramiky a obsidiánovú čepeľ. Pri výstavbe bytových domoch na Švermovej ulici (dnes Obchodná ulica) a prospekcii severnejšie situovaných lokalít boli objavené narušené sídliskové objekty obsahujúce zlomky tenkostenných nádob s rytou výzdobou, množstvo črepov z úžitkových nádob, obsidiánové odštepy a zvieracie kosti. Pri hĺbení kanalizačnej jamy pred Obchodným domom Dargov v roku 1983 bol v hĺbke 180 cm objavený sídliskový objekt s kultúrnou vrstvou hrubou 70 cm a širokou 420 cm, pričom na jej dne sa nachádzali črepy bukovohorskej keramiky a obsidiánovú industriu. Tieto nálezy poukazujú na významné sídlisko bukovohorskej kultúry, ktorého pozostatky sa nachádzajú pod zástavbou v centre mesta.
V roku 1978 Pavol Mačala a Juraj Macák pri prieskume terénu medzi Sečovcami a Trnávkou narazili na dovtedy neznáme rozsiahle praveké sídlisko, ktorého presnejšie zadatovanie a zaradenie materiálu ku kultúrnemu okruhu je problematické pre absenciu keramických artefaktov. Povrchovým zberom získali množstvo obsidiánovej industrie (čepele, čepeľovité a jadrovité odštepy, jadrá a hrudky obsidiánovej suroviny). Nálezisko sa rozprestiera na miernom južnom svahu vyvýšeniny skláňajúcej sa k ľavému brehu potoka Trnávka, západne od intravilánu Sečoviec, juhovýchodne od intravilánu Trnávky a južne od hlavnej cesty. Na sídlisku pravdepodobne vyvíjali činnosť neolitické dielne, špecializované na výrobu obsidiánových nástrojov. Ďalšie artefakty štiepanej kamennej, najmä obsidiánovej industrie z neolitu boli objavené v roku 1983 povrchovým zberom južne a západne od intravilánu obce Trnávka.
K eneolitu sa nevzťahujú žiadne nálezy pochádzajúce priamo zo Sečoviec, ale k priľahlej obci Hriadky bolo pri melioračných prácach v roku 1969 odkryté osídlenie, ktorého jadro spadá do neskorého eneolitu a začiatku staršej bronzovej doby. V roku 1969 objavil S. Šiška črepy z nádob skupiny Nyírség-Zatín v polohe Vyšné. V roku 1970 boli podobné nálezy získané pri záchrannom výskume v polohách Povrazy a Konopianky. Hriadčianské keramické nálezy datoval Jozef Bátora na začiatok 18. storočia pred Kr.
Priamo v Sečovciach bol keramický materiál kultúry Suciu de Sus získaný z porušeného objektu objaveného v polohe Vinice. Osídlenie z mladšej bronzovej doby bolo nájdené v polohe Dobrošňa severovýchodne od intravilánu Sečoviec. Keramické zlomky a fragment hlineného závažia z polohy Turny v neďalekej obci Parchovany dokladajú sporadické osídlenie v strednej bronzovej dobe a intenzívne v jej mladšom úseku (gávska kultúra), do ktorého spadá aj črepový materiál z Malého Ruskova, časti obce Nový Ruskov ležiacej južne od Sečoviec.
Najbližšie nálezy viažuce sa k halštatskej dobe pochádzajú z vyššie spomínanej polohy Kinčošské lúky v Dvoriankach (zlomky misových a súdkovitých nádob) a z plohy Veľký köveš (tri sídliskové objekty) nachádzajúcej sa taktiež v Dvoriankach. Črepy halštatskej keramiky sa našli aj v obciach Hriadky, Bačkov, Parchovany a Malé Ozorovce.
Črepový materiál z neskorej laténskej doby bol získaný pri povrchovom zbere v polohe Hradišče v Dvoriankach a v Hriadkach, kde sa našiel fragment grafitovej nádoby s okružím. Priamo zo Sečoviec nepochádzajú žiadne nálezy datované do laténskej doby.
Prvou písomnou zmienkou mesta je listina uhorského kráľa Bela IV. Ňou panovník potvrdzuje, že šľachtic Ján z Trebišova, predal šľachticovi Petrovi zvanému Folthus pozemky dedín Albun (Albínov) a Techna (Dvorianky). Podľa uhorského historika Anton Sirmaj bol šľachtic Ján grófom z rodu Parisovcov.[pozn 3] Pri opise hraníc predaných majetkov sa spomína susedstvo s chotárom sídliska Zeech (Sečovce) na západe. Predpokladá sa, že mesto existovalo nepretržite už od 9. storočia. Centrom vtedajších Sečoviec bola terajšia poloha Vinice. O tomto obchode je stručná zmienka aj v listine Varadínskej kapituly z roku 1300.
Na prelome 13. a 14. storočia bol šľachtic Peter, syn Petuna alebo Petena, vlastníkom hradného panstva pozostávajúceho z mestečka Sečovce a okolitých dedín Albínov, Kinčeš, Dvorianky, Hriadky, Višňov, Filovo, Kravany, Stankovce, Parchovany, Sečovská Polianka, Cabov, Bačkov, Dargov, Trnávka a Zbehňov. Šľachtic Peter sa nepridal k Abovcom v konflikte s kráľom Karolom I., čoho následkom bol ich pomstivý útok na Sečovce spojený s rabovaním, vypaľovaním (zhorela aj kúria šľachtica Petra, bol vykradnutý a vypálený aj kostol) a vraždením krátko pred rokom 1312. Peter odolal útoku, no v rokoch 1315 – 1316 sa pokúsil kráľa osobne zabiť, ale neúspešne. Ušiel do Ruska a kráľ skonfiškoval jeho majetky. V roku 1324 daroval Karol I. panstvo Sečovce verným šľachticom z rodu Bokša.
V roku 1402 sa Sečovce už spomínajú ako mesto. Roku 1437 dostalo mestečko od rímskeho cisára Žigmunda jarmočné a mýtne právo. Konali sa 2 jarmoky ročne – na sviatok Martina a Žofie. Rozvoju však bránia časté boje. V rokoch 1439 – 1459 mesto okupovali bratríci, ktorí tu vybudovali vojenský tábor s hradom. Porazení boli až vojskami kráľa Mateja Korvína v roku 1466. V období 1466 až 1487 si Sečovce prisvojil trebišovský hradný pán a hlavný župan Štefan Perényi. V roku 1494 bol v meste vystavaný rímskokatolícky kostol v gotickom slohu, neskôr viackrát prestavaný a opravovaný.
Novovek
od 1601 – mesto zaznamenalo väčší rozmach, konali sa tu chýrne jarmoky a výročné trhy
1603 – zosnovalo a začalo sa tu Bocskaiho povstanie, za čo sa mesto na dlhšiu dobu dostalo do nemilosti panovníckeho dvora.
1633 – prvé cechové listiny poukazujú na to, že v meste boli dobrí kožuchári, neskôr dostali cechové listiny aj krajčíri a kožušníci. Okrem drobných remesiel sa rozvinul aj chov ošípaných a rozsiahle pestovanie víniča
1650 – mesto zaznamenalo aj rozmach školstva a dobrý chýr privábil do mesta aj Jána Ámosa Komenského, ktorý sa tu zdržal dlhšiu dobu. Časté boli aj nájazdy lúpežných tlúp a Turkov
od 1701 – v meste prekvitajú remeslá, čo dokazujú aj názvy ulíc: čižmárstvo, sedlárstvo, hrnčiarstvo... Sečovce sa stávajú významným obchodným strediskom
1777 – v rámci Zemplínskej župy sa Sečovce spomínajú ako okres
1783 – v Sečovciach bola vybudovaná pošta s prepražným systémom
1830 – veľké zemetrasenie zničilo veľkú časť mesta
1831 – veľké sedliacke povstanie-poddaní sa domáhali svojich práv
1868 – na pošte sídlil nezávislý telegrafný úrad s nepretržitou telegrafnou službou – telegramy odosielali do 16 obcí okresu špeditéri, pešo alebo na koni
jún – nemecká armáda začína v priestore budovať obranné postavenia
1. december – 15. útočná ženijná brigáda pod velením plukovníka M. D. Baroša obsadila Hriadky a získala prístup k Sečovciam
2. december – o polnoci začala bitka o mesto, ktorá sa skončila obsadením mesta 107. a 11. streleckým zborom Červenej armády a ústupom nemeckých vojsk do obranného postavenia Gisela Stellung v oblasti Dargovského priesmyku
1946 – 1947 – povojnová obnova elektrifikácie, telekomunikácie, budovy pošty, železničnej stanice, kostolov a vybudovanie finančnej budovy.
bola zriadená strojová a traktorová stanica (STS) ktorej vozidlový park pozostával zo 14 zahraničných traktorov a pracovalo v nej okolo 25 zamestnancov
Mestské symboly sú registrované v Heraldickom registri Slovenskej republiky. Patria k nim erb mesta Sečovce, vlajka mesta Sečovce, pečať mesta Sečovce a mestské insígnie.
Erb mesta tvorí štít s vyobrazením striebornej orlice so strieborným polmesiacom v ľavom spodnom rohu a hviezdou v pravom hornom rohu štítu. Erb pochádza z pečatidla zo 16. storočia (zachoval sa na písomnostiach z rokov 1684 a 1696) s kruhopisom SIGILLVM. OPPIDI. *. GALSZECS – tb. XXII. Erb znázorňuje znamenie rodu Gálszéciovcov, ktorý vlastnili mesto.
Mestská vlajka pozostáva z troch horizontálnych pruhov. Farba pruhov je zhodná s vlajkou Slovenskej republiky – biela (horný pruh), modrá (stredný pruh) a červená (dolný pruh). Vlajka je zakončená dvoma cípmi.
Pečať mesta Sečovce tvorí erb mesta Sečovce s kruhopisom: „MESTO SEČOVCE“. Pečať mesta sa používa na dôležitých úradných dokumentoch a listinách oznamov mestského úradu.
Mestské insígnie predstavujú kovovú primátorskú reťaz na ktorej je upevnená kruhová medaila s vyobrazením erbu mesta s nápisom Mesto Sečovce. Insígnie používa primátor mesta, zástupca primátora mesta, alebo poverený poslanec pri slávnostných zasadaniach mestského zastupiteľstva, oficiálnych prijatiach predstaviteľov politického a verejného života Slovenskej republiky, oficiálnych prijatiach predstaviteľov iných štátov a miest, iných významných slávnostných príležitostiach alebo občianskych obradoch organizovaných Mestským úradom. Insígnie mesta uchováva primátor mesta.
Mestské zastupiteľstvo (MsZ) je 12-členný zastupiteľský zbor zložený z poslancov zvolených občanmi mesta v komunálnych voľbách. V komunálnych voľbách 2014 bolo zvolených a ujalo sa poslaneckého mandátu desať nezávislých kandidátov (z toho osem utvorilo Klub nezávislých poslancov), jeden kandidát za KDH a jeden kandidát za Smer-SD a SDKÚ-DS. Riadne zasadnutia MsZ sa konajú aspoň raz za dva mesiace, mimoriadne zasadnutia sa vyhlasujú podľa potreby. Funkčné obdobie poslancov MsZ sa končí zložením sľubu poslancov novozvoleného zastupiteľstva.
Komisie pri Mestskom zastupiteľstve sú poradnými, iniciatívnymi a kontrolnými orgánmi MsZ. Ich členmi sú poslanci MsZ a odborníci z radov obyvateľov mesta. S výnimkou komisie na ochranu verejného záujmu, ktorá je zriaďovaná zo zákona a ktorá je zložená z jedného zástupcu každej politickej strany a jedného zástupcu nezávislých poslancov, komisie zriaďuje a ich členov volí MsZ, spravidla na ustanovujúcom zasadnutí.[pozn 7] Tieto komisie nemajú rozhodovaciu právomoc, nie sú výkonnými orgánmi. V rámci svojich kompetencií vypracovávajú stanoviská k návrhom materiálov ako podklad pre rozhodovanie primátora mesta a MsZ, spolupracujú pri tvorbe koncepcie rozvoja danej oblasti, vypracovávajú návrhy a podnety na riešenie záležitosti patriacich do oblasti ich pôsobenia, spracovávajú návrhy všeobecne záväzných nariadení (VZN), kontrolujú dodržiavanie VZN, upozorňujú na nedostatky na svojom úseku atď.
Na 2. zasadnutí MsZ 30. decembra 2014 boli zriadené nasledovné komisie:
Komisia finančná, správy mestského majetku a pre predaj a prenájom bytov,
Komisia výstavby, územného plánovania, dopravy, životného prostredia a regionálnej politiky,
Komisia kultúry, školstva a športu,
Komisia sociálnych vecí, rómskej problematiky a verejného poriadku,
Komisia na ochranu verejného záujmu.
MsZ tiež deleguje zástupcov mesta do rád škol a školských výchovno-vzdelávacích inštitúcií, ktorých zriaďovateľom je mesto (dve základné školy, dve materské školy, základná umelecká škola, centrum voľného času) a do orgánov spoločností zriadených, resp. založených mestom.
V budove Mestského úradu v Sečovciach v rámci preneseného výkonu štátnej správy pôsobí Matričný úrad v Sečovciach, Spoločný školský úrad v Sečovciach a Spoločný stavebný úrad v Sečovciach. Do územného obvodu Matričného úradu v Sečovciach (od 1. januára 2002) spadajú okrem samotného mesta Sečovce obce Bačkov, Dargov, Egreš, Hriadky, Kravany, Malé Ozorovce, Stankovce, Trnávka, Veľké Ozorovce, Višňov, Zbehňov a Zemplínska Teplica.
Spoločný stavebný úrad vykonáva prenesený výkon štátnej správy na úseku stavebného poriadku v obvode, ktorý zahŕňa mesto Sečovce a 19 okolitých obcí. Pôsobnosť Spoločného školského úradu zahŕňa sedem škôl a školských zariadení v meste Sečovce a v obciach Michaľany, Parchovany, Vojčice a Zemplínska Teplica.
Na rohu Námestia sv. Cyrila a Metoda a Pribinovej ulice sa nachádza Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov, pracovisko Sečovce (Námestie sv. Cyrila a Metoda 142/48 – na prvom poschodí).
Demografia
Počet obyvateľov
Ku 31. decembru2009 malo mesto 8 271 obyvateľov, z toho 48,98 % mužov a 51,02 % žien.
Na základe údajov o národnostnom zložení obyvateľov mesta Sečovce od Štatistického úradu Slovenskej republiky z prvých dvoch dekád 21. storočia (pozri tabuľku nižšie) možno konštatovať, že medzi najzastúpenejšie národnosti resp. etniká žijúce v meste patria Slováci (6273, údaj k roku 2017), Rómovia (1551), Maďari (23) a Česi (47). Menej zastúpení sú Ukrajinci (15), Rusíni (11) a Vietnamci (4), Židia (1) a Nemci (1), pričom 515 ďalších obyvateľov má inú alebo nezistenú národnosť.
Ekonomicky a kultúrne významnou národnosťou v meste boli Židia. Zmienky o prvých židovských obyvateľoch mesta pochádzajú zo súpisu z roku 1746, ktorý eviduje jednu rodinu. V roku 1940 žilo v meste už vyše 1300 Židov, z ktorých väčšina sa venovala remeslám a obchodu. Počas Slovenského štátu bolo násilne transportovaných 90 % sečovských Židov, z ktorých vyše 1200 zahynulo v koncentračných táboroch. Po druhej svetovej vojne sa do mesta vrátilo len niekoľko rodín.
Na západnom okraji mesta sa nachádza osada Habeš, obývaná občanmi rómskeho pôvodu (oficiálne sa hlásia k slovenskej alebo rómskej národnosti). Vznikla v roku 1883, kedy radnica rozhodla o vysťahovaní Rómov priamo z mesta na tento pozemok, ktorý im bol darovaný. Priamo v intraviláne bolo umožnené ostať rodinám rómskych hudobníkov, kováčskych remeselníkov a nádenníkov na veľkostatkoch.Komunistická politika narušila pôvodnú rodovú štruktúru a etiku Rómov, čím spolu so súčasným sociálnym štátom zapríčinili dodnes pretrvávajúce problémy s kriminalitou, nehygienickým a nezodpovedným spôsobom života majority tunajšieho rómskeho obyvateľstva. Materiálnu a duchovnú podporu Rómov zabezpečuje nemecká nezisková katolícka organizácia Kellerladen. Priamo v osade Habeš sa nachádza kaplnka, v ktorej vykonáva pastoračnú činnosť gréckokatolícky kňaz Michal Fedorčák. Na zníženie kriminality rómskych občanov a dohľad nad školskou dochádzkou rómskej mládeže bola v spolupráci s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny SR zriadená Rómska poriadková hliadka Sečovce.
Náboženské zloženie
Príslušnosť k vierovyznaniu podľa údajov z roku 2001:
Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie, trojloďová pôvodne gotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z obdobia okolo roku 1494. Stavba bola upravovaná v baroku v rokoch 1672 a 1730. K rozšíreniu kostola došlo v roku 1871. Ďalšie prestavby sa uskutočnili v rokoch 1882, 1895 a 1903. Pošas druhej svetovej vojny bol kostol poškodený a následne obnovovaný. Zo staršieho inventára sa zachovali lavice z 18. storočia, krstiteľnica z 18. storočia, kazateľnica z 19. storočia a obraz Sviatosti z roku 1838. V interiéri kostola je umiestnená prícestná socha Piety, kamenná ľudová baroková socha z roku 1668. Fasády kostola sú dekorované nárožným kvádrovaním. Okná majú šambrány s lomeným oblúkom. Veža kostola s výškou 56 m je členená lizénami a ukončená ihlancovou helmicou s nárožnámi vežicami. Vo veži je umiestnený zvon s hmotnosťou 1,3 tony z roku 1667.
Starý židovský cintorín, jediná zachovaná pamiatka v minulosti početnej židovskej obce, ktorá tu mala vlastnú synagógu v rokoch 1873 až 1976.
Moderné stavby
Obchodný dom Dargov, štvorpodlažná modernistická budova obchodného domu (OD) sa nachádza pri križovatke Ulice SNP a Námestia sv. Cyrila a Metoda.[gps 1] K výstavbe sa pristúpilo začiatkom 70. rokov 20. storočia, na základe projektu českého architekta Lumíra Lýsek. Využil sa priestor uvoľnený po asanovanej nárožnej budove (1967), ktorá bola postavená na nádvorí Fisherovho kaštieľa koncom 19. storočia a pred schátraním slúžila ako samoobslužná predajňa spotrebného družstva Jednoty.[pozn 8]
gréckokatolícky chrám sv. Cyrila a Metoda, ktorý je novostavbou na mieste starého kostola, vybudovaného roku 1885, zničeného v druhej svetovej vojne.
Pomníky
Na pamiatku oslobodenia mesta počas druhej svetovej vojnysovietskou armádou bol na mieste zničeného evanjelického kostola postavený podľa návrhu kpt. S. F. Gurjanova Pomník Červenej armády, slávnostne odhalený 24. júna1945. Na priečelí kultúrneho domu sa nachádza Pamätná tabuľa padlých spoluobčanov v druhej svetovej vojne a na priečelí Klubu dôchodcov je osadená pamätná tabuľa Jána Murína. Na miestnom cintoríne sa nachádza aj Pomník na pamiatku Východoslovenského roľníckeho povstania a výskytu cholery. V roku 2002 bolo osadené bronzové súsošie sv. Cyrila a Metoda.
Pamätné tabule
Pamätná tabuľa Jána Horňáka,
Pamätná tabuľa 700. výročia prvej písomnej zmienky,
Pamätná tabuľa „Pamiatke našich občanov padlých a umučených v boji proti fašizmz za druhej svetovej vojny“ – osadená na priečelí Kultúrneho domu v Sečovciach 2. decembra 1969, pri „príležitosti 25. výročia oslobodenia mesta sovietskou armádou“,
Pamätná tabuľa Andreja Kapušanského – osadená na priečelí Kostola Nanebovzatia Panny Márie 27. júna 2010.
Pamätná tabuľa Alojza Schronka – osadená na priečelí budovy bývalej Štátnej ľudovej školy v Sečovciach (dnes jedna z budov Centra voľného času v Sečovciach na adrese Námestie sv. Cyrila a Metoda 144/44) 1. marca 2011, „pri príležitosti uplynutia 45 rokov od smrti“,
Pamätná tabuľa Emeryho Rotha – osadená na priečelí kultúrneho domu,
Pamätná tabuľa Jána Murína – osadená na dome klubu dôchodcov na Ulici SNP,
Pamätná tabuľa Štefana Korčmároša.
Parky
Najvýznamnejším parkom je Lesopark pri bývalom Molnárovom kaštieli, ktorý obsahuje viacero rôznych exotických drevín.
Pravidelné podujatia
Dni mesta Sečovce je slávnosť organizovaná na pamiatku založenia mesta, ktorá sa koná zvyčajne v máji a jej súčasťou sú kultúrne, športové akcie a typický trh remeselníkov.
Pamiatková slávnosť na počesť výročia oslobodenia mesta v druhej svetovej vojne sa organizuje pri pamiatke oslobodenia mesta v druhej svetovej vojne za účasti zástupcov mesta, armády SR a vojnových veteránov 2. decembra pri pomníku Červenej armády.
Slávnostné stavanie mája je každoročná ľudová tradícia uskutočňovaná na námestí, 30. apríla
Sečovská desiatka sú preteky v behu na 10 km organizované Sečovským atletickým klubom
Zjazd historických vozidiel sa koná v júni
Poddargovské hry žiakov sú každoročne organizované ZŠ Komenského na konci mája. Súťažia v nich žiaci z okolitých základných škôl v atletike, futbale a hádzanej.
Polnočný sviatočný koncert mestskej hasičskej dychovej hudby sa koná na Štedrý večer pred polnočnou sv. omšou na námestí pod vianočným stromčekom.
Výstava ovocia a zeleniny je výstava miestneho záhradníckeho klubu, ktorá sa koná v jesenných dňoch.
Masmédiá
Sečovský obzor sú noviny oficiálne vydávané mestským úradom v perióde raz mesačne. Noviny fungujú už od roku 1994 a obsahujú články z diania v meste, oznamy mestského úradu, kultúrny a športový servis, policajný zápisník a spoločenskú kroniku. Sečovčan je mesačník vydávaný miestnym občianskym združením Sečovčan. Noviny začali svoju činnosť roku 2006. Náplňou novín sú články a informácie o udalostiach v meste a blízkom okolí, spoločenská rubrika, zaujímavosti z histórie mesta, poradňu a športový servis. Redakcie oboch novín sa zlúčili v roku 2010 a fungujú pod názvom Sečovčan. Okrem týchto médií funguje od roku 2008Mestská káblová televízia a vysiela informačné relácie mestského úradu. V roku 2013 bolo vydané prvé číslo novín Sečovce Inak, ktoré sú distribuované zdarma do domácností v meste. Noviny sú protestom rovnomenného občianskeho združenia voči politike vedenia mesta.
Ekonomika
V súčasnosti je z priemyslu v ekonomike Sečoviec najviac zastúpený strojársky, gumárenský, textilný a potravinársky priemysel. Poľnohospodárstvo v okolí sa sústreďuje na rastlinnú výrobu, najmä pestovanie obilnín, olejnín a krmovín. Mestom prechádza európska cesta 50 a železničná trať 192 využívaná na nákladnú železničnú dopravu. Väčšina historickým pamiatok mesta bola zničená počas prechodu frontu alebo v povojnovom období. K významnejším zachovaným pamiatkám patrí neogotický rímskokatolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie postavený v roku 1494 a postupne viackrát renovovaný, kaplnka a staršie náhrobky na miestnom cintoríne, židovský cintorín a lesopark pri niekdajšom Molnárovom kaštieli, ktorí obsahuje viaceré exotické dreviny. Zo športov má dlhodobú tradíciu hádzaná, v ktorej mesto v súčasnosti reprezentuje ŠK Noxwel.
Štátne lesy v okolí Sečoviec spadajú pod LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Odštepný závod Sobrance. V meste sídlia dve prevádzky tohto závodu. Na Ulici Dargovských hrdinov 124/36 sa nachádza Lesná správa Sečovce, ktorá manažuje hospodárenie v lesoch spravovaných podnikom a na Kollárovej ulici 454/4 sídli Stredisko expedičného skladu Sečovce, v ktorom sa zhromažďuje, uskladňuje a následne odtiaľ distribuuje guľatina a surové drevo.
Lov a rybolov
Poľovnícke združenie Ternava pôsobí v revíri s rozlohou 3 932 ha s prevažným výskytom srnčej, bažantej a zajačej zvery. Počet ulovenej zvery v roku 2008: srnčia 19, čierna 2, zajace 30, bažanty 90 a líšky 21. Miestna organizácia Slovenského rybárskeho zväzu Sečovce eviduje za rok 2008 úlovok 1 471 kusov rýb (3 366,83 kg): kapor obyčajný 1 310 (3 004,21 kg), zubáč veľkoústy 100 (194,22 kg), amur biely 35 (161,5 kg) a i.[chýba zdroj]
Priemysel
Ekonomicky najvýznamnejším potravinárskym podnikom v meste sú silá na Kollárovej ulici 1657/16. V rokoch 1994 – 2008 ich prevádzkovala PALMA - AGRO akciová spoločnosť Sečovce, ktorá sa v roku 2009 zlúčila s bratislavskou spoločnosťou PALMA - TUMYS a. s. do PALMA Group, a.s. Spoločnosť v sečovskom podniku vykupovala a uskladňovala semená olejnatých poľnohospodárskych plodín (repka olejná, slnečnica ročná), ktoré následne slúžili ako surovina na výrobu jedlých olejov a rastlinných tukov. V roku 2012 PALMA Group predala silá v Sečovciach spoločnosti ADM Slovakia, s. r. o., slovenskej dcérskej spoločnosti významnej americkej korporácie Archer Daniels Midland Company, ktorá akvizíciou obilných síl v Leviciach, Hontianskych Nemciach a Sečovciach vstúpila na slovenský trh. Napokon 21. júna 2017 ADM Slovakia predala svoj sečovský podnik spoločnosti BOWTEN s.r.o., ktorá sem následne presunula svoje sídlo z Dargova.
Významnou firmou pôsobiacou v meste od roku 1992 je spoločnosť Silometal, ktorá transofmáciou a privatizáciou prevzala strojársky závod Strojstav Sečovce zriadený v roku 1966. Silometal sa špecializuje na výrobu a montáž oceľových síl, zásobníkov a oceľových konštrukcií.
V Sečovciach sídlia nižšie organizačné zložky troch energetických spoločností pôsobiacich na východoslovenskom trhu. Na Štúrovej ulici má svoju pobočku Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., na Kochanovskej ulici 323 sídli prevádzka eustream, a.s. a na Kollárovej ulici 19 sa nachádza Hlavný sklad Sečovce patriaci Východoslovenskej energetike a.s. Tieto energetické spoločnosti prostredníctvom svojich prevádzok v Sečovciach zabezpečujú operatívnosť tunajších úsekov svojich distribučných sietí.
{{Tabuľka
|typ = class="wikitable sortable"
|názov = Významné firmy v meste (údaje k roku 2013)
|hlavička = Obchodné meno <br /> Právna forma !! class="unsortable"{{!}}Sídlo spoločnosti <br /> ''Sídlo miestnej prevádzky'' !! IČO !! class="unsortable"{{!}}Rok zriadenia !! Počet zamestnancov !! Aktíva
|riadok1 = ''']''' <br /> ] {{!!}} ] 8, ] <br /> ''Dargovských hrdinov 124, Sečovce'' {{!!}} 36038351 {{!!}} 1999 {{!!}} 4000 – 4999 ''(2011)'' {{!!}} 847 008 815 €
|riadok2 = ''']''' <br /> ] {{!!}} ] 50, ] <br /> ''Štúrova, Sečovce'' {{!!}} 36570460 {{!!}} 2003 {{!!}} 2000 – 2999 ''(2011)'' {{!!}} 544 642 872 €
|riadok3 = '''eustream''' <br /> akciová spoločnosť {{!!}} Votrubova 11, ] <br /> ''Kochanovská, Sečovce'' {{!!}} 35910712 {{!!}} 2004 {{!!}} 500 – 999 {{!!}} 435 581 000 €
|riadok4 = '''Východoslovenská energetika''' <br /> akciová spoločnosť {{!!}} Mlynská 31, Košice <br /> ''Kollárova 19, Sečovce'' {{!!}} 36211222 {{!!}} 2002 {{!!}} 1000 – 1999 {{!!}} 419 692 000 €
|riadok5 = '''ADM Slovakia''' <br /> ] {{!!}} Jurská cesta 8, ] <br /> ''Kollárova 16, Sečovce'' {{!!}} 47236370 {{!!}} 2011 {{!!}} 25 – 49 {{!!}} 16 507 610 €
|riadok6 = ''']''' <br /> spoločnosť s ručením obmedzeným {{!!}} Kollárova 4, Sečovce {{!!}} 31660771 {{!!}} 1992 {{!!}} 100 – 149 {{!!}} 2 806 061 €
|riadok7 = '''ŠIMKOVIČ – PROTEKTOR''' <br /> spoločnosť s ručením obmedzeným {{!!}} Kollárova 15, Sečovce {{!!}} 36583995 {{!!}} 1992 {{!!}} 10 – 19 {{!!}} 1 601 397 €
|riadok8 = '''ROKOSAN''' <br /> spoločnosť s ručením obmedzeným {{!!}} Kollárova 446, Sečovce {{!!}} 36191116 {{!!}} 1999 {{!!}} 25 – 49 {{!!}} údaj nedostupný
|riadok9 = '''SONaP Sečovce''' <br /> spoločnosť s ručením obmedzeným {{!!}} Kochanovská 327, Sečovce {{!!}} 31654606 {{!!}} 2004 {{!!}} 10 – 19 {{!!}} údaj nedostupný
|riadok10 = '''VALTER''' <br /> spoločnosť s ručením obmedzeným {{!!}} Kochanovská 157, Sečovce {{!!}} 44889071 {{!!}} 2009 {{!!}} 05 – 09 {{!!}} údaj nedostupný
|riadok11 = '''MALEX 3''' <br /> spoločnosť s ručením obmedzeným {{!!}} ], Sečovce {{!!}} 31721362 {{!!}} 1996 {{!!}} 03 – 04 {{!!}} údaj nedostupný
}}
Severojužným smerom prechádza Sečovcami železničná trať železničná trať číslo 192, na ktorej od roku 2003 funguje len nákladná doprava. V Albínove sa na trať napája koľaj colného skladu Malex 3.
Zdravotníctvo
V Sečovciach sa nachádza poliklinika, štyri lekárne a šesť ambulancií mimo priestorov polikliniky.
Poliklinika na Ulici Dargovských hrdinov 137/8 bola pôvodne spoločnosťou s ručením obmedzeným vo vlastníctve Mesta Sečovce. Od 26. apríla 2002 do 2. novembra 2011 mala obchodné meno Mestská poliklinika s.r.o. Sečovce, pričom 31. októbra 2011 vstúpila do likvidácie a preto od 3. novembra 2011 do svojho výmazu z Obchodného registra Slovenskej republiky (OR SR) 21. marca 2014 niesla obchodné meno Mestská poliklinika s.r.o. Sečovce v likvidácii. Spoločnosť bola zrušená od 27. septembra 2012 a vymazaná z OR SR na základe rozhodnutia Okresného súdu Košice I z 23. augusta 2012 (číslo konkurzu 26K/24/2012 – 130) o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku podľa § 68 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka. Polikliniku naďalej spravuje mesto, ale už nie ako samostatnú právnickú osobu.
V priestoroch polikliniky sa (k 10. januáru 2018) nachádzajú tri ambulancie medicíny pre deti a dorast (MUDr. Marta Sotáková, MUDr. Eva Rohaľová, MUDr. Jana Kožuchová), tri ambulancie praktickej medicíny pre dospelých (MUDr. Viktória Ohrisková,, MUDr. Viera Gasperová, MUDr. Dana Sabová), gyneokologicko-pôrodnícka ambulancia (MUDr. Miroslav Halapin), tri stomatologické ambulancie (MDDr. Štefan Šosták, MDDr. Milan Čermák, MUDr. Ladislav Jakubčiak), pracovisko zubnej techniky (Mgr. Marta Hricová), chirurgická ambulancia (MUDr. Miroslav Ščerbej), oftalmologická ambulancia (MUDr. Mária Plavnická), očná optika (LUNA Optik, s. r. o.), otorinolaryngologická ambulancia (MUDr. Marek Kožuch), dermatovenerologická ambulancia (MUDr. Iveta Danišová), ambulancia internej medicíny (MUDr. Dana Pajtášová), neurologická ambulancia (MUDr. Beáta Papinčáková), psychiatrická ambulancia (MUDr. Adriena Smiešková), rehabilitačné a röntgenové pracovisko (Taupal, spol. s r.o.).
Mimo polikliniky sa (k 10. januáru 2018) v Sečovciach nachádza ambulancia praktickej medicíny pre dospelých (MUDr. Peter Barilla), urologická ambulancia (MUDr. Milan Kičinko), oftamologická ambulancia (MUDr. Silvia Dučová), ambulancia internej medicíny (MUDr. Mária Jacková) a dve stomatologické ambulancie (MUDr. Mária Dzurová, MUDr. Milina Ondušová).
V bezprostrednej blízkosti polikliniky sa nachádza Lekáreň Alteana (Dargovských hrdinov 137/8) a Lekáreň Dr.Max (Dargovských hrdinov 139/6). Pri parkovisku pri Mestskom trhovisku, v blízkosti autobusovej stanice, sa nachádza Lekáreň Medic (Obchodná 20/75) a v centre mesta, pri ceste I. triedy 19 leží Lekáreň U Galena (Obchodná 167/50).
Najbližšia stanica rýchlej zdravotníckej pomoci sa nachádza v obci Hriadky a stanica rýchlej lekárskej pomoci v meste Trebišov. Obe náležia Záchrannej službe Košice, neoficiálne nazývanej Košická záchranka.
Školstvo
Historické školy
1931/32 – 1947/48: Štátna meštianska škola v Sečovciach
1948/49 – 1952/53: Stredná škola v Sečovciach
1953/54 – 1953/54: Osemročná stredná škola v Sečovciach
1954/55 – 1960/61: Jedenásťročná stredná škola v Sečovciach
1961/62 – 1972/73: Stredná všeobecnovzdelávacia škola v Sečovciach
1961/62 – 1982/83: Základná deväťročná škola na Švermovej ulici v Sečovciach
1970/71 – 1981/82: Gymnázium v Sečovciach
1983/84 – 1990 (?): Základná škola na Švermovej ulici v Sečovciach – dnes Základná škola, Obchodná 5, Sečovce (pozri nižšie)
Súčasné školy
Najstaršou materskou školou v prevádzke je Materská škola, Obchodná 26/63, Sečovce[pozn 9], ktorá funguje od 1. septembra 1982[pozn 10]. Okrem nej funguje Materská škola, Jarná 20, Sečovce so sídlom na Jarnej ulici 1601/20 a s oficiálnym dátumom vzniku 1. apríla 2002, ktorá má elokované pracovisko na Kochanovskej ulici 194/9. Pre potreby výchovy a vzdelávania rómskych detí v osade zvanej Habeš (resp. na Novej ulici) bola 2. septembra 2003 spustená materská škola na Novej ulici 1690/11.
Sústavu základných škôl tvoria dve štátne základné školy v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta – Základná škola, Komenského 707/4, Sečovce a Základná škola, Obchodná 5, Sečovce so sídlom na Obchodnej ulici 3/5 – a jedna gréckokatolícka cirkevná Základná škola Svätej Rodiny, ktorá funguje ako organizačná zložka Cirkevnej spojenej školy, Kollárova 17, Sečovce so sídlom na Kollárovej ulici 448/17. Túto cirkevnú školu zriadila Viceprovincia svätých Cyrila a Metoda sestier Rádu svätého Bazila Veľkého na Slovensku so sídlom na Albínovskej ulici 1010/13 v Sečovciach 1. septembra 2004, no 1. septembra 2009 prešla zriaďovateľská právomoc školy na Gréckokatolícku eparchiu Košice. Zároveň na Ulici Slovenského národného povstania 827/53 od 1. septembra 1980 pôsobí Špeciálna základná škola, SNP 827/53, Sečovce.
Základné umelecké vzdelanie poskytuje základná umelecká škola ako organizačná zložka Cirkevnej spojenej školy Kollárova 17, Sečovce a štátna Základná umelecká škola, Dargovských hrdinov 26, Sečovce so sídlom na Ulici dargovských hrdinov 129/26, ktorá pôsobí v rámci svojich elokovaných pracovísk na vyššie zmienených materských školách na Obchodnej a Jarnej ulici, pri základnej škole na Obchodnej ulici a na Štúrovej ulici 490/3.
Na tradíciu stredného školstva v Sečovciach 1. septembra 2005 nadviazala Spojená škola Kollárova 17, Sečovce, ktorá v sebe zlúčila obnovené gymnázium a bývalé Stredné odborné učilište strojárske vzniknuté v 80. rokoch pri národnom podniku Strojstav v Sečovciach, neskôr pretransformované na strednú odbornú školu so šírším než len strojárskym zameraním. Stredná odborná škola neskôr zriadila elokované pracoviská na Ulici dargovských hrdinov 71 a 118, Obchodná 164 a na Novej ulici 1690/11 od prevádzkuje internátne odborné učilište.
Šport
Futbal
Najstarším a v súčasnosti (2011) aj hlavným športovým klubom v Sečovciach je mestský futbalový klub FK Slavoj Sečovce, ktorý v sezóne 2010/2011 pôsobí v 3. lige. B-tím klubu, FK Sečovce "B" Dargov, sídli v obci Dargov a rovnako ako futbalový klub FK Roma Sečovce, ktorý združuje hráčov rómskej národnosti, súťaží v A skupine II. triedy.
Hádzaná
Dlhodobú tradíciu mal v meste hádzanársky klub ŠKP Sečovce, ktorý dosiahol niekoľko úspechov slovenskej extralige a európskej Lige majstrov. Ale klub bol rozpustený roku 2007, kvôli existenčným problémom. Jeho skromným nástupcom je HK Veterán Sečovce, ktorý organizuje starších hráčov, najmä z bývalého ŠKP Sečovce. Väčšinu podujatí tvoria exhibičné turnaje.
Volejbal
Jedným z klubov loptových športov je aj volejbalový klub VK Sečovce, hrajúci v trebišovskej Mestskej volejbalovej lige.
Tenis a bedminton
V meste funguje tenisový klub TK "Senior" Sečovce, ktorý organizuje vlastné turnaje, a taktiež bedmintonový klub BK ZŠ Sečovce.
Atletika
Sečovský atletický klub pravidelne organizuje súťaž vo vytrvalostnom behu Sečovská desiatka.
Jazdectvo
Neolympijské športy majú zastúpenie aj v jazdeckom klube JK Noxwel, ktorý 4. až 5. septembra2010 organizoval nultý ročník jazdeckých pretekov.
Peter zo Sečoviec (14. – 15. storočie), šľachtic, ktorý sa stal titulárnym biskupom (1419)
Štefan Gálséči (? – 1543), evanjelický náboženský spisovateľ, kazateľ a pedagóg, pôsobil ako učiteľ na škole v Sečovciach, ktorú založil horlivý stúpenec reformáciePeter Peréni
Andrej Fáy (1786 – 1864), šľachtic, právnik, stoličný úradník (slúžny), politik (poslanec Uhorského snemu, prívrženec Štefana Sečéniho), podnikateľ, organizátor divadelníctva a spisovateľ prozaik
Adolf Schwarz (1836 – 1910), židovský obchodník, ktorý sa stal šachovým majstrom
Emery Roth (1871 – 1948), židovský architekt a podnikateľ (po tom, čo ako trinástročný emigroval do Spojených štátov), zakladateľ rodinnej architektonickej spoločnosti Emery Roth & Sons
ThDr. Ján Murín (1913 – 1990), gréckokatolícky kňaz, teológ a stredoškolský pedagóg (katechéta), spoluzakladateľ slovenského národno-kultúrneho a náboženského spolku Jednota sv. Cyrila a Metoda (1941), perzekvovaný počas komunistického režimu, v období Pražskej jari popredný činiteľ hnutia za obnovu a rehabilitáciu gréckokatolíckej cirkvi, ale po nástupe normalizácie vylúčený z verejného i cirkevného života
genmjr. Ing. Ján Kovaľ (1918 – 1976), vojenský letec, ktorý sa zapojil do Slovenského národného povstania v rámci Kombinovanej letky, po vojne sa venoval najmä výcviku bojových pilotov a o. i. slúžil ako náčelník Vysokej vojenskej leteckej školy Slovenského národného povstania v Košiciach (1973 – 1976)
ThDr. Vojtech Jenčík (1920 – 1976), gréckokatolícky kňaz, teológ, básnik a prekladateľ, perzekvovaný počas komunistického režimu
genmjr. MUDr. Jozef Sabo (* 1922), lekár oftalmológ a vojenský dôstojník, slúžil v Posádkovej nemocnici Košice, resp. (podľa názvu od roku 1960) vo Vojenskej nemocnici Košice a následne bol náčelníkom Ústrednej vojenskej nemocnice v Prahe (1976 – 1986)
PhMr. Gejza Šimanský (1924 – 2007), futbalista a futbalový tréner, reprezentant Československa (1947 – 1955)
prof. MVDr. Dionýz Čollák, CSc. (1926 – 2004), veterinár a vysokoškolský profesor zameriavajúci sa na veterinárnu ortopédiu, veterinárnu chirurgiu a morfológiu
prof. Ing. Michal Besterci, DrSc. dr.h.c. (* 1937), materiálový vedec a univerzitný pedagóg, ktorý pôsobí na Ústave materiálového výskumu Slovenskej akadémie vied v Košiciach
Karel Adam (1953), huslista, skladateľ, riaditeľ divadla Romathan
Ocenenia
Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 mesto ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“ ako mesto, vypálené počas druhej svetovej vojny.
↑Vzdialenosti merané prostredníctvom Google Maps, podľa centier intravilánov miest a podľa najbližších vzdialeností k štátnym hraniciam.
↑Hodnoty boli namerané v meteorologickej stanici Milhostov (mestská časť Trebišova), ktorá je najbližšou meteorologickou stanicou.
↑Listina Regest in Ellencho Buttkaiano, Fasc. 1, nr. 53, ktorú Szirmay citoval v tomto prípade sa nezachovala. Prof. PhDr. Ferdinand Uličný, DrSc. ale v knihe Dejiny Trebišova uvádza, že aj napriek tomu, že sa uvedený dokument nezachoval a Szirmay nemal vo svojom výskume pokračovateľa, možno považovať túto informáciu za vierohodnú.
↑Ako uvádza Ferdinand Uličný, Zeech (v prvej písomnej zmienke z roku 1245 zapísané ako Zech, v listine z roku 1329 ako Zech aj Szech, ako Zeech napr. z rokov 1324, 1359, 1360, 1371, 1376, 1424, 1437 a ďalšie, z rokov 1455 a 1533 ako Zeecz) je maďarizovaná podoba pôvodneho slovanského (slovenského) nárečového názvu Seč, ktorá sa používala v písomnostiach v 13. – 15. storočí. F. Uličný tiež dodáva, že názov Seč bol totožný s osobným či rodovým menom Seč, ktoré sa ojedinele používalo v slovenskom prostredí ešte v 13. storočí (doložené z roku 1243 v Gemerskej župe ako Zech a rokov 1280 a 1285 v Komárňanskej župe ako Scech a Scheech.
↑Podľa výskumu Ferdinanda Uličného, slovenský nárečový názov, z ktorého sa vyvinul názov Sečovce. Písomne doložený „v liste žoldniera bratríka vo vojsku Jána Jiskru z Brandýsa a kapitána Jána Talafúza, napísaného v Sečovciach 9. septembra 1455“ ako „Datum na Seczowczi.“
↑Týmto názvom je mestečko označené na mape Tabula Hungariae vydanej v roku 1528. Pozri výrez mapy označujúci Sečovce).
↑V 7. volebnom období (2014 – 2018) k tomu došlo na 2. zasadnutí MsZ, 30. decembra 2014.
↑Táto predajňa bola prvou samoobsluhou v Sečovciach. Ale budova je známa predovšetkým ako sídlo Židovského úverového družstva, bankovej inštitúcie zriadenej v roku 1922. Počas svojej existencie v nej sídlilo taktiež viacero predajní, lekáreň, fotografický ateliér a hostinec. Pozri Sklenčár 2012, s. 38, Korčmároš 2010, s. 43.
↑Kurzívou sú vyznačené oficiálne názvy škôl a školských zariadení (v prípade potreby vo vyskloňovanej podobe), zistené podľa Registra účtovných závierok prevádzkovaného Ministerstvom financií Slovenskej republiky, pri ich prvej zmienke v texte.
↑Údaje o dátumoch vzniku škôl a školských zariadení (resp. súčasných právnických osôb prevádzkujúcich tieto školy a školské zariadenia) získané z Registra škôl a školských zariadení v Slovenskej republike, ktoré prevádzkuje Ústav informácií a prognóz školstva.
↑„Mapová časť“, Turistický atlas – Slovenská republika 1:100 000, Edícia letných turistických máp 1:50 000, č. 117, Harmanec: VKÚ, 2004, str. 67, ISBN80-8042-402-0
↑Buday, Rudolf; Citoríková, Ľudmila; Šíř, Zdeňek et al. (1996), Slanské vrchy - Dargov, Edícia letných turistických máp 1:50 000, 117, Harmanec: Vojenský kartografický ústav, ISBN80-8042-018-1, mapový list 58 x 102 cm
↑Magyar, Július (2010), „Žijeme na aktívnych zlomoch“, Sečovčan 4 (5): 4, Máj 2010
↑Tajták, Ladislav, ed. (1982), „Prírodné pomery Trebišova a okolia“, Dejiny Trebišova, Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, str. 20, OCLC20802459
↑AÚ SAV. Nálezová správa č. 5829/71. Zdroj: Gačková 2009, s. 25.
↑Bánesz, Ladislav (1981), „Prieskum Východoslovenskej nížiny“, Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1980, Nitra: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, str. 24. Zdroj: Gačková 2009, s. 25.; Chovanec 2004, s. 473.
↑Budinský-Krička, Vojtech (1975), „Neolitické sídlisko z okruhu mladšej lineárnej keramiky v Sečovskej Polianke“, Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1974, Nitra: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, str. 32 – 33. Zdroj: Gačková 2009, s. 26.
↑AÚ SAV. Nálezová správa č. 4668/69. Zdroj: Gačková 2009, s. 26.
↑Vizdal, Marián (1984), „Výsledky prieskumu a výskumu Zemplínskeho múzea v Michalovciach“, Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1983, Michalovce: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, str. 223 – 224. Zdroj: Gačková 2009, s. 26.
↑Budinský-Krička, Vojtech (1980), „Nové nálezy na východnom Slovensku“, Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1978, Nitra: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, str. 54 – 55. Zdroj: Gačková 2009, s. 26.
↑ abAÚ SAV. Nálezová správa č. 8627/78. Zdroj: Gačková 2009, s. 27.
↑AÚ SAV. Nálezová správa č. 10454/83. Zdroj: Gačková 2009, s. 27.
↑AÚ SAV. Správa o záchranných výskumoch na lokalite Hriadky, okres Trebišov, zo dňa 5. 11. 1969 aa 9. 11. 1970. Zdroj: Gačková 2009, s. 27 – 28.
↑Budinský-Krička, Vojtech (1981), „Nové nálezy na východnom Slovensku“, Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1980, Nitra: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, str. 40. Zdroj: Gačková 2009, s. 28.
↑Budinský-Krička, Vojtech (1983), „Nové nálezy na východnom Slovensku“, Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1982, Nitra: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, str. 60. Zdroj: Gačková 2009, s. 28.
↑Budinský-Krička, Vojtech; Mačala, Pavol (1985), „Nové nálezy na východnom Slovensku“, Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1984, Nitra: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, str. 69. Zdroj: Gačková 2009, s. 28.
↑ abBudinský-Krička, Vojtech (1986), „Nové nálezy na východnom Slovensku“, Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1985, Nitra: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, str. 69. Zdroj: Gačková 2009, s. 28.
↑Budinský-Krička, Vojtech (1982), „Nové nálezy na východnom Slovensku“, Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1981, Nitra: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, str. 51. Zdroj: Gačková 2009, s. 28.
↑Budinský-Krička, Vojtech (1980), „Nové nálezy na východnom Slovensku“, Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1978, Nitra: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, str. 53. Zdroj: Gačková 2009, s. 28.
↑Budinský-Krička, Vojtech (1983), „Nové nálezy na východnom Slovensku“, Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1982, Nitra: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, str. 59 – 60. Zdroj: Gačková 2009, s. 28.
↑Miroššayová, Elena (1987), „Problematika osídlenia východného Slovenska v dobe halštatskej“, Slovenská archeológia (Nitra: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied) 35 (1): 108. Zdroj: Gačková 2009, s. 28.
↑Budinský-Krička, Vojtech (1981), „Nové nálezy na východnom Slovensku“, Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1980, Nitra: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, str. 38. Zdroj: Gačková 2009, s. 28.
↑AÚ SAV – visuté pracovisko Košice. Správa o záchranných výskumoch na lokalite Hriadky, okres Trebišov, zo dňa 9. 11. 1970. Zdroj: Gačková 2009, s. 28.
↑SZIRMAY, Antal. Notitia topographica, politica, inclyti comitatus Zempléniensis. Ed. Márton György Kovachich. Buda : Typis Regiae Universitatis Pestanae, 1803. 486 s. OCLC 51648084. S. 238 – 239. (po latinsky)
↑Analýza komplexnej hospodárskej problematiky a návrhy na jej riešenie do roku 1980 v okrese Trebišov, Trebišov: Okresný národný výbor v Trebišove, 1968 (vyd. December 1968), str. 26. „...v roku 1966 bol vybudovaný Strojstav s výrobným programom zameraným na výrobu jednoduchších mechanizačných zariadení pre stavebníctvo. Do roku 1970 má sa previesť etapovite dostavba závodu s investičným nákladom 25 mil. Kčs, čím sa kapacita závodu zdvojnásobí a súčasne sa vytvoria ďalšie pracovné príležitosti približne pre 250 pracovníkov.“
↑KRAUS, Peter; VRTEĽ, Ladislav. Heraldický register Slovenskej republiky V. Martin : Matica Slovenská, 2006. 288 s. (URBS; zv. V..) ISBN 80-7090-816-5.
↑Mesto Sečovce. História mesta Sečovce . secovce.sk, . Dostupné online.
↑Čl. 7 ods. 5 písm. a) Ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov
↑Jenčo, Adrián (2014), Metodický návod Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 20. októbra 2014 pre obce na zabezpečenie ustanovujúcich zasadnutí obecných zastupiteľstiev, Bratislava: Sekcia verejnej správy Ministerstva vnútra SR (vyd. 2014-10-20)
↑Spoločné úradovne, prenesený výkon štátnej správy . Sečovce: Mestský úrad Sečovce, rev. 2013-09-15, . Dostupné online.
↑Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov . Trebišov: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny SR, . Dostupné online. Archivované 2014-03-14 z originálu.
↑Výpis podľa listu Základnej školy, Obchodná 5, Sečovce Štruktúrny vývoj školy z 1. marca 2001 (bez čísla) pre Okresný úrad Trebišov, odbor školstva, mládeže a telesnej kultúry.
↑lyv. Predchodcovia dnešných sečovských futbalistov hrávali ešte pre 1. svetovou vojnou . Korzár (SME), 22. máj 2004. Dostupné online.
↑Starostovia z miest a obcí, ktoré boli vypálené počas 2. svetovej vojny si prevzali ocenenia . Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2020-01-23, . Dostupné online.
↑Zoznam vypálených miest a obcí . Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2023-04-18, . Poskytnuté v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Dostupné online.
Magyar, Július (2009), „Prírodné pomery“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 7 – 24, ISBN80-968043-8-3
Gačková, Lýdia (2009), „Sečovce a okolie v praveku a včasnom stredoveku“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 25 – 29, ISBN80-968043-8-3
Uličný, Ferdinand (2009b), „Panstvo Sečovce v 11. – 16. storočí“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 36 – 41, ISBN80-968043-8-3
Uličný, Ferdinand (2009c), „Mestečko Sečovce v 14. – 16. storočí“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 42 – 59, ISBN80-968043-8-3
Bodnárová, Miloslava (2009), „Dejiny Sečoviec v 17. a 18. storočí“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 60 – 81, ISBN80-968043-8-3
Kónya, Peter (2009), „Dejiny Sečoviec v 19. storočí“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 82 – 104, ISBN80-968043-8-3
Žadanský, Juraj (2009a), „Sečovce v medzivojnovom období“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 105 – 121, ISBN80-968043-8-3
Žadanský, Juraj (2009b), „Vývoj mestečka v rokoch Slovenského štátu (1939 – 1945)“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 122 – 130, ISBN80-968043-8-3
Žadanský, Juraj (2009c), „V prvých povojnových rokoch“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 131 – 133, ISBN80-968043-8-3
Žadanský, Juraj (2009d), „Vývoj mestečka v rokoch 1948 – 1960“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 134 – 137, ISBN80-968043-8-3
Žadanský, Juraj (2009e), „Hospodársky a spoločenský vývoj v rokoch 1960 – 1989“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 138 – 142, ISBN80-968043-8-3
Žadanský, Juraj (2009f), „Ponovembrový vývoj 1989 – 1998“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 143 – 145, ISBN80-968043-8-3
Ordoš, Ján (2009a), „Národopisné črty“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 146 – 178, ISBN80-968043-8-3
Bartko, Ladislav (2009), „Nárečie Sečoviec“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 179 – 191, ISBN80-968043-8-3
Sirmaj, Anton (2004), Cibuľka, Pavol, ed., Historické, topografické a politické poznatky stolice zemplínskej, II., Michalovce: Zemplínska spoločnosť, str. 104 – 105, ISBN80-969191-0-5, § 274
Sklenčár, Peter (2012), Sečovce na starých fotografiách, : Dubnický technologický inštitút, ISBN978-80-89400-40-9
Uličný, Ferdinand (2001), Dejiny osídlenia Zemplínskej župy (1. vyd.), Michalovce: Zemplínska spoločnosť, str. 456 – 460, ISBN80-968579-1-6