Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
V latinčine sa môžeme stretnúť s pojmom deklinácia, inak povedané skloňovanie. Pri skloňovaní podstatných mien ( prípadne prídavných mien )rozlišujeme podobne ako v českom či slovenskom jazyku 3 kategórie :
Jednou z dôležitých kategórií je kategória pádu. V latinčine preto rozlišujeme šesť pádov : nominatív, genitív, datív, akuzatív, vokatív a ablatív.
Dôležité je si však uvedomiť, že v českom či slovenskom jazyku sa nestretneme s označením ablatív. Ablatív predstavuje spojenie indoeurópskeho ablatívu (označuje smer "odkiaľ") lokálu a inštrumentálu. Čiže ho môžeme prekladať dvomi spôsobmi. Závisí to od situácie a kontextu vety. Jednotlivé pády si neskôr ukážeme na konkrétnych prípadoch.
Ďalšou kategóriou, s ktorou sa stretneme v latinčine pri deklináciách sú rody. Podobne ako v češtine aj tu existujú tri rody :
V latinčine je mužský rod označený ako maskulinum, genus masculinum. Čo sa týka ženského rodu, ide o femininum, genus femininum a stredný rod je označený ako neutrum, čiže genus neutrum. Následne si ukážeme jednotlivé rody na konkrétnych príkladoch : femina - v latinčine predstavuje slovo žena , skratka fem. puer - v latinčine predstavuje slovo chlapec, skratka masc. exemplum - v latinčine predstavuje slovo príklad, skratka n.
Podobne ako aj v iných jazykoch, aj v latinčine sa stretneme s dvomi číslami : jednotným a množným.
V latinčine sa stretávame s piatimi typmi skloňovania, respektíve deklinácií v tomto jazyku. Pri skloňovaní vychádzame najčastejšie z tvaru, ktoré dostaneme odtrhnutím koncovky genitívu jednotného čísla. Koncovky, ktoré používame pri jednotlivých deklináciách vznikli totiž splynutím pádových prípon s kmeňovým zakončením. Pre každý tep skloňovania je typický určitý vzor, respektíve vzory.
Túto deklináciu predstavuje vzor femina, feminae, f.
Následne by som uviedla malú pomôcku : väčšinou platí, že pri maskulinach a pri femininach sa zhoduju niektoré pády, konkrétne datív s ablatívom v množnom čísle, nominatív s vokatívom v jednotnom čísle. Čo sa týka neutier, tam zase platí, že nominatív, akuzatív a vokatív sa zhodujú v jednotnom i množnom čísle. Treba si však dávať pozor na výnimky! Substantíva v prvej deklinácií sú väčšinou feminina. Nájdu sa však aj výnimky, ide o mená mužských bytostí, národov či názvov riek, ako napríklad :
Túto deklináciu predstavujú viaceré vzory, ako je uvedené vyššie : servus, puer a exemplum.
Vzor servus, ī, m. - otrok
Vzor puer, ī, m. - chlapec
Substantíva, ktoré sú zakončené na -us, prípadne na - er sú väčšinou maskulina. Mená stromov, zemí, ostrovov a miest sú feminina, ktoré sa však skloňujú podľa vzorov maskulín. Okrem iného tú máme vzor aj pre neutra exemplum, ī, n. - príklad