Transilvánska kotlina

Transilvánska kotlina
panva
Štát Rumunsko Rumunsko
Rozloha 25 029 km² (2 502 900 ha)
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Transilvánska kotlina v Rumunsku (na severe len po Muntii Meşes a na juhu vrátane Culoarul Orǎstiei)
Transilvánska kotlina v Rumunsku (na severe len po Muntii Meşes a na juhu vrátane Culoarul Orǎstiei)
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Transilvánska kotlina (-slovenský normovaný názov; iné názvy: Transilvánska panva, Transilvánska plošina, Transilvánska vysočina, Transilvánska zníženina; starším pravopisom: Transylvánska panva, Transylvánska plošina, Transylvánska vysočina, Transylvánska zníženina; zriedkavo: Sedmohradská kotlina, Sedmohradská panva; rumunské názvy pozri nižšie) je územná (napr. geomorfologická) jednotka, presnejšie medzihorská kotlina v Rumunsku, ktorej reliéf má často charakter pahorkatín až vysočín. Tvorí jadro historickej krajiny Sedmohradsko (Transilvánia).

Rumunské názvy

Rumunské názvy tejto jednotky sú:

  • Podișul Transilvaniei – doslova náhorná plošina Transilvánie (J. Kondracki – pozri nižšie – pravidelne prekladá v rumunských názvoch slovo podișul ako wyżyna, čiže vysočina)
  • Podișul Transilvan – doslova transilvánska náhorná plošina
  • Depresiunea Transilvaniei – doslova Transilvánska zníženina (depresiunea sa dá preložiť aj ako kotlina, ale v rumunčine existuje na kotlinu aj výraz cuveta, ktorý sa – ale len voľne – používa aj v súvislosti Transilvánskou kotlinou a veľmi zriedkavo aj v podobe názvu Cuveta Transilvaniei)
  • Depresiunea colinară a Transilvaniei – doslova kopcovitá zníženina Transilvánie
  • Bazinul Transilvaniei – doslova panva Transilvánie
  • Bazinul Transilvan – doslova transilvánska panva
  • Dealurile Transilvaniei – doslova vŕšky/kopce Transilvánie
  • Colinele Transilvaniei – doslova pahorky/kopce Transilvánie

Geografické vymedzenie

Transilvánska kotlina leží medzi Vnútornými Východnými Karpatmi na východe, Južnými Karpatmi na juhu a Západorumunskými Karpatmi na západe.

Na sever(ozápad)e je hranica sporná, lebo v závislosti od autora (pozri nižšie) môže kotlina siahať (a) zhruba až po (nie vrátane) Munții Gutâiului (Gutinské vrchy) a sídlo Marghita, alebo (b) po (nie vrátane) Munţii Meseş a Munții Țibleșului (ostatné územie z bodu a sa potom obyčajne priradí k Západorumunským Karpatom), alebo (c) zriedkavejšie len po rieky Someşul Mic a Someşul Mare (teda bez Podişul Someşan). Na severozápade teda Transilvánska kotlina v závislosti od definície môže hraničiť buď s Veľkou dunajskou kotlinou alebo so Západorumunskými Karpatmi (alebo s Podişul Someşan).

Rumunský výraz Podişul Transilvan(iei) okrem spomenutých troch významov môže u niektorých autorov označovať:

  • len samotné "podişuri" (jednotné číslo podiş(ul) = náhorná plošina), čiže len z horizontálneho hľadiska prostrednú časť širokého chápania kotliny
  • len Câmpia Transilvaniei (v širšom zmysle), t. j. len z vertikálneho hľadiska prostrednú časť širokého chápania kotliny, alebo
  • (podľa tejto mapy zrejme) len južnú časť širokého chápania kotliny, teda len Podișul Târnavelor (v širšom zmysle)

Zaradenie

Zaraďuje sa ako samostatná jednotka, alebo ako časť Karpát (ako samostatná podjednotka Karpát alebo - podľa J. Kondrackého - ako spoločná podjednotka Karpát spolu so Západorumunskými Karpatmi), alebo ako časť Panónskej panvy. Podľa V. Krála je Transilvánska kotlina samostatnou veľkou územnou jednotkou..., ktorú treba na vyššej úrovni považovať za najrozsiahlejšiu vnútrokarpatskú panvu.

Charakteristika

Rozloha je vyše 25 000 km². Nadmorská výška sa pohybuje najčastejšie v rozmedzí 500 – 600 m n. m. Reliéf Transilvánskej kotliny predstavujú plošiny, pahorkatiny, údolné nivy a na úpätí okolitých horstiev zníženiny a menšie panvy. Je tvorená neogénnymi pieskovcami obsahujúcimi vložky sadrovcov a soli, ktoré podliehajú krasovým javom. Kras sa nachádza len na rôznych povrchových zníženinách (rum. crovuri).

Podnebie je mierne a teplé. Najväčšie rieky sú Mureš, Tirnava a Olt (ul). Nachádzajú sa tu významné centrá Rumunska – mestá Kluž, Târgu Mureş, Brašov, Sibiu a iné. Kotlina je bohatá na prírodné zdroje – zemný plyn, hnedé uhlie, železná ruda, mangán, sadrovec, kamenná soľ a minerálne pramene. Na základe týchto zdrojov tu boli vybudované rôzne priemyselné odvetvia. Poľnohospodárstvo (pšenica, kukurica, cukrová repa, zemiaky, tabak, vinič a pod.) sa tu rozvíja vďaka úrodnej pôde a vhodnému podnebiu. Chová sa tu dobytok a vo vyšších polohách ovce.

Delenie

Podľa V. Krála " class="mw-editsection-visualeditor">upraviť | upraviť zdroj]

     Vonkajšie Západné Karpaty
     Vnútorné Západné Karpaty
     Vonkajšie Východné Karpaty
     Vnútorné Východné Karpaty
     Južné Karpaty
     Carpatii Occidentali (Západorumunské Karpaty)
     Transilvánska kotlina (na severe až po Munții Gutâiului a na juhu bez Culoraul Orăştiei)
     Karpatske planine (srbské Karpaty)

Transilvánska panva:

Poznámky:

Podľa J. Kondrackého

Transilvánska vysočina (Wyżyna Transylwańska):

Poznámky:

  • Severná hranica panvy je rovnaká ako u V. Krála
  • Podişul Someşan, Podişul Transilvan, Podişul Târnavelor a Dolina stredného Murešu zahŕňajú aj to, čo sa inde označuje ako Subcarpații Transilvaniei
  • Culoarul Orǎstiei autor zaraďuje pod Dolinu stredného Murešu a Depresiunea Haţegului

Podľa G. Poseu (2006, 2005)" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť | upraviť zdroj]

A) Delenie 1

Podişul Transilvaniei v širšom zmysle:

B) Delenie 2 (v rámci autorovho podrobného geomorfologického členenia Rumunska z roku 2002)

Depresiunea Transilvaniei:

Poznámky:

  • ad A): Na inom mieste v knihe autor celú panvu nazýva Depresiunea Transilvaniei
  • ad A aj B): Podişul Transilvaniei na severe siaha iba po (nevrátane) vrchy Meseș a Preluca, územie na sever od nich je priradené k Dealurile Crișanei (Krišskej pahorkatine)
  • ad A aj B): Culoarul Orǎştiei je zaradený pod Carpații Meridionali
  • ad B): V tomto delení sú "Depresiunile marginale" zaradené pod Podişul Someşan, Câmpia Transilvaniei a Podişul Târnavelor

Podľa " class="mw-editsection-visualeditor">upraviť | upraviť zdroj]

Depresiunea Transilvaniei:

  • Podișul Transilvaniei – t. j. len samotné náhorné plošiny
  • zníženiny na západe a juhu (spolu s niekoľkými pahorkatinami/kopcami):
    • zníženiny: Depresiunea Almasului, Depresiunea Iara, culoarul Turzii, culoarul Alba Iulia – Turda, Depresiunea Sibiului a Depresiunea Fagarasului *
    • pahorkatiny/kopce: Dealul Feleacului, Dealul Mahaceni
  • Subcarpaţii Transilvaniei – na východnom okraji panvy:
    • zníženiny: Bistrita, Valeni de Mures, Praid, Odorheiu Secuiesc, Homoroadelor, Hoghiz; Dumitra, Voivodeni, Magherani – Atid, Cristuru Secuiesc *
    • pahorkatiny/kopce: Magura Rez, Dealul Siclodului, Dealul Bicheci, Firtus, Sinioara, Nadascut;Dealul Homat, Dealul Sieului a.i. *

Poznámky:

  • (*) riadok písaný bez diakritiky
  • Depresiunea Transilvaniei na severe siaha iba po (nevrátane) vrchy Meseș a Preluca
  • Culoarul Orǎştiei je (aspoň jeho severná časť) zaradený pod Depresiunea Transilvaniei
  • Podișul Hârtibaciului a Podișul Secașelor sú u iných autorov zaradené pod Podişul Târnavelor
  • Na tejto stránke sú posledné dve položky zhora (teda "zníženiny na západe a juhu (spolu s niekoľkými vŕškami/kopcami)" a "Subcarpaţii Transilvaniei") uvedené pod súhrnným označením Zona marginală

Podľa " class="mw-editsection-visualeditor">upraviť | upraviť zdroj]

Dealurile Transilvaniei:

Referencie

  1. ↑ Transylvánska vysočina. In: Malá encyklopédia zemepisu sveta : Svetadiely, štáty, mestá, moria, rieky, jazerá, vrchy, nížiny, ostrovy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1976. 558 s.
  2. ↑ Karpaty. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok III K – M. Bratislava : Veda, 1979. 656 s.
  3. ↑ Transylvánska kotlina. Pyramída (Bratislava: Slovenský ústredný výbor Socialistickej akadémie ČSSR vo Vydavateľstve Obzor), marec 1986, roč. XV, čís. 177, s. 5648. ISSN 0231-9047.
  4. ↑ zdroje pozri nižšie v časti o delení kotliny a najmä
  5. ↑ pozri napr. Poseove knihy v referenciách
  6. ↑ pozri napr. členenie Karpát
  7. ↑ Panónska panva in: Pyramída - encyklopedický časopis moderného človeka, č. 134, str. 4259, 1982
  8. ↑ Hevesi, A.: A Karpát-medence és a Kárpátok természetföldrajzi tájtagolásáról, 2001 Dostupné online.
  9. ↑ Posea 2005
  10. ↑ KRÁL, Václav. Fyzická geografie Evropy. Praha : Academia, 2001. ISBN 80-200-0684-2. Kapitola Alpsko-Karpatská oblast, s. 149. (po česky)
  11. ↑ Transylvánska kotlina in: Pyramída – encyklopedická časopis moderného človeka, č. 177, str. 5648, 1986
  12. ↑ KRÁL, Václav. Fyzická geografie Evropy. Praha : Academia, 2001. ISBN 80-200-0684-2. Kapitola Alpsko-Karpatská oblast. (po česky)
  13. ↑ Posea, G.: GEOGRAFIA FIZICĂ A ROMÂNIEI - Partea I - DATE GENERALE. POZIŢIE GEOGRAFICĂ. RELIEF, 2006, najmä str. 95, 189, 230 a zoznam geomorfologického členenia
  14. ↑ Posea, G.: GEOMORFOLOGIA ROMÂNIEI RELIEF – TIPURI, GENEZĂ, EVOLUŢIE, REGIONARE, 2005, najmä str. 29, 98, 152, 155, 135, 154, 204 a zoznam geomorfologického členenia vzadu
  15. ↑ . Dostupné online.
  16. ↑ . Dostupné online.
  17. ↑ . Dostupné online. ()
  18. ↑ podobne tu

Externé odkazy

Tento článok týkajúci sa geografie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.