Tuz Gölü | |
Tuz, | |
slané jazero v Turecku | |
Satelitná snímka jazera Tuz Gölü, NASA, 2021
| |
Štát | Turecko |
---|---|
Nadmorská výška | 899 m n. m. |
Súradnice | 38°50′00″S 33°20′00″V / 38,833333°S 33,333333°V |
Poloha jazera v rámci Turecka
| |
Wikimedia Commons: Lake Tuz | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Tuz Gölü (písané aj ako Tuzgölü alebo len Tuz – v preklade „Slané jazero“ alebo „Soľné jazero“; v staroveku starogr. Τάττα – Tatta) je najväčšie jazero polostrova Malá Ázia, a druhé najväčšie jazero v Turecku. Leží v centrálnej Anatólii, asi 105 km severovýchodne od mesta Konya, vo výške 899 m n. m. Jazero má slanú vodu, jeho salinita dosahuje 32%, vďaka čomu patrí k najslanším na svete.
Rozloha jazera sa mení v rozpätí od 1 500 až 2500 km², no aj pri dosahovaní minimálnych hodnôt zabezpečuje jazeru status druhého najväčšieho v Turecku po jazere Van. Po väčšinu roka je jazero veľmi plytké (1 až 2 metre). Povodie Tuzu zaberá asi 15000 km². Nežijú v ňom žiadne ryby.
Jazero je napájané viacerými vodnými tokmi (Peçenek, Bağlıca, Kırkdelik, Tersakan a İnsuyu), no väčšina z nich vysychá a v lete počas období sucha nedosahuje jazera. Významný prítok Melendiz Çayı bol v 90. rokoch pre poľnohospodárske účely prehradený priehradou Mamasın Barajı. Tento krok spojený s globálnym otepľovaním mal na jazero obrovský dopad a urýchlil jeho vysychanie: „plocha jazera sa v dôsledku odklonu riek Mamasin a Peçenek zmenšila z 92,6 tisíc hektárov v roku 1987 na 32,6 tisíc hektárov v roku 2005“.
Jazero bolo hlavným bydliskom plameniakov červených (Phoenicopterus ruber) počas obdobia párenia. Okrem toho tvorí biotop pre prieložníky stepné (Glareola prantincola), kazarky pestré (Tadorna tadorna), ležiaky úhorové (Burhinus oedicmus) a čajky (Larus sp.).
V októbri roku 2021 jazero dočasne kompletne vyschlo. Nedostatok vody spôsobil hromadný úhyn mláďat plameniakov. Podobne sa voda v jazere nezdržovala aj isté obdobie v rokoch 2008 a 2016.
Asi 80 km dlhý a 50 km široký pruh jazera každé leto vyschne a zanechá za sebou pustú plochu pokrytú soľou, vďaka čomu je jazero využívané na ťažbu kuchynskej soli. Kedysi tvorila výroba soli v jazere väčšinu produkcie soli v Turecku. Dnes v dôsledku znečistenia jazera klesla kvalita soli a spolu s ňou aj jej výroba. V staroveku bola soľ z jazera považovaná za liečivú (Pedanios Dioskourides).