Veľký Milič | |
vrch | |
Veľký Milič
| |
Štáty | Slovensko, Maďarsko |
---|---|
Regióny | Košický, Boršodsko-abovsko -zemplínska župa |
Okresy | Košice-okolie, Šiatronovomestský |
Obce | Skároš, Füzér |
Pohorie | Slanské vrchy Zempléni-hegység |
Podcelok | Milič |
Povodie | Bodrog |
Nadmorská výška | 895,0 m n. m. |
Súradnice | 48°34′36″S 21°27′30″V / 48,5767°S 21,4582°V |
Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
Najľahší výstup | z obce Slanská Huta |
Poloha v rámci Košického kraja
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Najvyšší bod podcelku Milič a maďarského pohoria Zempléni-hegység |
Veľký Milič (maď. Nagy-Milic; 895,0 m n. m.) je vrch v Slanských vrchoch, krajinnom celku Matransko-slanskej oblasti. Leží na slovensko-maďarskej hranici nad obcou Slanská Huta, približne 14 km juhovýchodne od Košíc. Je tiež najvyšším vrchom maďarského pohoria Zempléni-hegység.
Nachádza sa na južnom okraji pohoria, v geomorfologickom podcelku Milič. Vrch leží na štátnej hranici a pomedzí Košického kraja a Boršodsko-abovsko-zemplínskej župy. Zasahuje do okresu Košice-okolie a Šiatronovomestského okresu a na katastrálne územie obce Skároš a Füzér. Najbližšími sídlami sú severne situované obce Slanská Huta a Nový Salaš, západne sa nachádza Skároš, Ždaňa a Trstené pri Hornáde, východne Kuzmice a Brezina a južne Pusztafalu a Füzér.
Veľký Milič leží na južnom okraji podcelku Milič, priamo na slovensko-maďarskej hranici, ktorá je zároveň hranicou Slanských vrchov a pohoria Zempléni-hegység. Je súčasťou hrebeňa, vedúceho od Bradla (840 m n. m.) juhovýchodným smerom cez Suchú horu (806 m n. m.) na Lipovec (620 m n. m.). Západne sa nachádza Hajagos-hegy (843 m n. m.), Poliaška (601 m n. m.) a Sereňa (645 m n. m.), severne Suchá hora (806 m n. m.), Dobrák (820 m n. m.), Bradlo (840 m n. m.), Medvedí vrch (563 m n. m.), Malý Milič (759 m n. m.) a Čierny vrch (458 m n. m.), východne Suchá hora (605 m n. m.), Skala (608 m n. m.) a Lipovec (620 m n. m.) a južne Oritahegy (798 m n. m.), Kis-Milic (892 m n. m.), Magas-hegy (672 m n. m.) a Hermanház-tető (878 m n. m.).
Západné svahy sú pramennou oblasťou potoka Trebeľa, východné odvodňuje jej prítok Miličský potok a Starý potok, smerujúce do Roňavy v povodí Bodrogu. Vodu z južných svahov odvádza Nagy-patak do riečky Bisó. Vrcholom vedie značený turistický chodník a severná časť masívu je súčasťou prírodnej pamiatky Miličská skala. Východne sa nachádza Národná prírodná rezervácia Veľký Milič. Približne 500 metrov od hlavného vrcholu sa na vedľajšom vrchole nachádza Károlyho rozhľadňa (maď. Károlyi-kilátó), ktorá poskytuje výhľady do krajiny. Rozhľadňa je vysoká 16,8 m a jej najvyššia dostupná časť pre turistov je vo výške 11 metrov.
Vrchol pokrýva súvislý lesný porast, ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít s redšou vegetáciou, no tiež neďalekej rozhľadne je možné pozorovať okolité vrcholy Slanských vrchov a Zempléni-hegységu, Košickú kotlinu, Východoslovenskú nížinu, Vihorlatské vrchy, Volovské vrchy a výnimočne aj Tatry.