Ľudská noha

Noha

Ľudské chodidlo sa do súčasnej podoby vyvinulo počas dlhého vývoja človeka. Približne pred 4 miliónmi rokov sa ľudská noha vzpriamila. Praveký človek začal chodiť po dvoch nohách, aby si uvoľnil ruky na iné činnosti, čím sa urýchlil vývoj ruky a mozgu. Zároveň sa zmenila poloha chrbtice a panvy z horizontálnej na vertikálnu. Ťažisko tela sa posunulo smerom nahor a plocha na státie sa zmenšila. Preto boli na nohy kladené vysoké nároky - zabezpečovali stabilitu, rovnováhu a tlmenie nárazov.

Postupne sa noha menila a prispôsobovala. Kosť päty sa zmenila a zhrubla a stala sa základným oporným bodom celého tela. Palec sa umiestnil rovnobežne s prstami dopredu a stratil svoju úchopovú funkciu. Vytvorila sa pozdĺžna a priečna klenba. Chodidlo bolo dobre prispôsobené ľudskému životu.

Stavba nohy

Kostra ľudskej nohy

Noha je tvorená kosteným skeletom, väzmi a svalmi. Kosti nohy:

  • Zánartné: kosť pätová (calcaneus), kosť členková (talus) – zaisťuje spojenie s predkolením, kosť kubická (os cuboideum), kosť loďkovitá (os naviculare) a tri kosti klinovité (ossa cuneiformia)
  • Nártní (ossa metatarsi): 5 dlhých kostičiek spájajúcich zánártie s článkami prstov
  • Články prstcov (phalanges): 2 články pri palci, 3 články pri druhom až piatom prstci

Väzy a svaly zaisťujú pružnosť chodidla, tvarujú nožné klenby a umožňujú pohyb a chôdzu.

Anatómia klenby chodidla

Klenba je dvojaká – pozdĺžna a priečna, chráni mäkké časti chodidla a podmieňuje pružnosť nohy.

Pozdĺžna klenba je vyššia na strane holennej a nižšia na strane lýtkovej. Na jej udržiavaní sa podieľajú väzy nohy orientované pozdĺžne a podkožná väzivová vrstva šlašitého charakteru zvaná plantárna aponeuróza, prebiehajúca od pätovej kosti ku všetkým piatim prstcom. Väzy samy by nestačili na udržanie klenby, preto sa podieľajú aj svaly idúce pozdĺžne chodidlom, povrchové krátke svaly chodidla a šlašitý strmeň.

Priečna klenba je najvýraznejšia na úrovni klinových a kuboidných kostí. Na jej tvare sa podieľajú dva hlavné lúče nohy. Vnútorný pás vychádza z holennej kosti, zahŕňa lonovú kosť, klinovú kosť a prvé 3 záprstné kosti. Vonkajšie pásmo pozostáva z pätovej kosti, klinovej kosti a 4. a 5. záprstnej kosti. Tvar udržiavajú priečne väzy a lopatkový strmeň.

Svaly idúce pozdĺžne chodidlom sa správajú podobne ako tetiva luku. Z týchto svalov sú najdôležitejšie ohybače prstov a musculus tibialis posterior, ktorý podchytáva najvyššie miesto klenby.

Vnútorný okraj nohy zdvíha musculus tibialis anterior, vonkajší okraj nohy zdvíha musculus fibularis longus. Spolu vytvárajú šlašitý strmeň, ktorý klenbu podchytáva a ťahom dvíha.

Nožná klenba je pri státí a chôdzi vystavovaná záťaži, napríklad pri dlhom státí, a pôsobiace sily majú tendenciu klenbu znížiť. Keďže je klenba udržovaná prevažne svalmi, pri ich ochabnutí alebo únave dochádza k poklesu klenby.

Naopak pri skrátení krátkych svalov chodidla dochádza k vytvoreniu vysokej klenby.

Funkcia klenby chodidla

Koniec ľudskej nohy

V prírode sa často stretávame so špirálovými štruktúrami - veterné a vodné víry, rast rastlín, dvojitá špirála DNA, pupočná šnúra atď. Švajčiarsky lekár Christian Larsen vyvinul teóriu Spiraldynamics® (upravené podľa Larsen 2005, 2009), v ktorej našiel špirálové princípy v štruktúre a pohybe ľudského tela. Závery tejto teórie využívam v tomto článku.

Pri vývoji od úchopovej nohy opičí k ľudskej nohe sa guľovitá klenba prebudovala. Päta sa otočila o 90°, zmohutnela a palec sa uložil rovno dopredu – vznikla špirálna klenba.

Aby ste si to vedeli predstaviť, môžeme urobiť pokus s uterákom. Stlačte zložený uterák a pozorujte zmeny. Ruky sa pohybujú v opačných smeroch, uprostred vznikne oblúk v tvare písmena C a pri ďalšom otočení sa konce uteráka stočia do tvaru písmena S. Princíp špirály na chodidle funguje podobne, pričom predná časť chodidla sa otáča dovnútra a päta von. Tento princíp približuje klinové kosti k sebe a udržiava vrchol klenby stabilný.

Svaly nohy zaisťujú aktívne našľapovanie, tlmenie nárazov, odvíjanie nohy a odraz.

  • Lýtkové svalstvo je nevyhnutné na spomaľovanie a odrážanie.
  • Svaly šlašitého strmeňa (viď kapitola Anatómia nožnej klenby) vytáčajú prednú časť nohy dovnútra a zadnú časť smerom von, čím podporujú princíp špirály.
  • Krátke svaly chodidla dodávajú klenbe pevnosť a pružnosť.
  • Krátke hlboké svaly prednožia udržujú priečnu klenbu a robia z nej tlmič nárazov a dodávajú impulz pre odraz.

Miesta najväčšieho tlaku na chodidle sú vystlané podkožnou tukovou vrstvou. Vekom a vystavovaním dlhodobej záťaži tuku ubúda a dochádza k preťažovaniu, vzniku otlakov a úponových bolestí.

Chyby nohy

Medzi chyby nohy patria poruchy pozdĺžnej a priečnej klenby, poruchy vzájomného postavenia členkovej a pätovej kosti a deformity prstov. Chyby môžu byť vrodené alebo získané.

Pes cavus - lukovitá noha

Abnormálne zvýšená pozdĺžna nožná klenba, spojená so skrátením mäkkých tkanív plosky. Prsty zaujímajú pazúrovité (flekčné) postavenie. Príčina môže byť neurologická alebo vzniknúť po zápalových procesoch v ploske nohy. V tomto prípade býva táto chyba spojená s vybočením nohy. Vyskytuje sa ale aj u zdravých jedincov, kde je spôsobená svalovou disbalanciou (nerovnováhou) krátkych a dlhých svalov nohy. Tento prípad býva spojený s vbočením nohy. Najmiernejší stupeň je tzv. vysoký priehlavok, nepôsobí väčšie problémy okrem výberu topánok.

Pes planus - pozdĺžne plochá noha

Znížená pozdĺžna nožná klenba. V detstve môže byť spôsobená chabosťou väzov, vyskytuje sa u genetických chýb a detskej mozgovej obrny. V dospelosti vzniká pri nohách dlhodobým preťažovaním, hlavne státím a chôdzou. K vzniku vady inklinujú určité zamestnania, ako sú čašníci, predavačky, kaderníčky atď. Prejavuje sa pocitom únavy v nohách, narastajúcej počas dňa, bolestí v chodidle a v lýtkach.

Plochú nohu delíme na niekoľko stupňov:

  • 1. stupeň – k oplošteniu klenby dochádza iba pri zaťažení, tzv. funkčná plochá noha
  • 2. stupeň – oploštenie trvá aj na nohe odľahčenej, pasívne je možné nohu vytvarovať do normálneho tvaru
  • 3. stupeň – vnútorný okraj nohy je vyklenutý, klenbu nemožno pasívne korigovať, tento stupeň býva spojený s vbočením nohy, ide už o kombinovanú vadu pes planovalgus – plochá vbočená noha

Pes transversoplanus – priečne plochá noha

Priečna klenba je na chodidle viditeľná medzi hlavičkami prvej a piatej záprstnej kosti a zaisťuje optimálne rozloženie váhy na prednoží. Priečne plochá noha vzniká obvykle po 30. roku života, častejšie u žien nosením topánok s vysokými podpätkami s úzkou špičkou, ktoré spôsobujú preťažovanie prednožia a bránia funkcii krátkych svalov nohy, ktoré ochabujú. Ďalším rizikovým faktorom môže byť nadváha. Pri zbortení priečnej klenby sa predná časť nohy rozšíri, vytvoria sa na nej otlaky a prejavuje sa bolesťou. Vada býva spojená s vbočením palca (Hallux valgus) a často aj so zníženou pozdĺžnou klenbou.

Hallux valgus – vybočený palec

Vybočený palec, vychýlený zo svojej osi smerom k druhému prstu, vzniká v dôsledku ochabnutia väzivového a svalového aparátu. Táto vedie vedie aj k poklesu pozdĺžnej a priečnej klenby. Príčinou býva nevhodná špicatá obuv, ktorá vychyľuje palec z osi a obmedzuje svalovú činnosť. Prejavuje sa bolesťami kĺbu palca, najmä pri chôdzi. Vhodnou kĺbovou mobilizáciou, cvikmi a redukciou hmotnosti je možné stav udržiavať, ďalšie možnosti sú operatívne.

Pes valgus - vybočená noha

Noha je vybočená dovnútra, príčinou je nesprávne postavenie kostí členkovou a pätovou. Pätová kosť „padá“ k vnútornému okraju chodidla. Najčastejšie sa vyskytuje u detí. Do školského veku je tento nález normálny, neskôr už nie. Zriedkakedy býva noha vybočená von (pes varus).

Chyby nohy pri iných ochoreniach

Veľa závažných ochorení spôsobuje oi aj vady chodidla, ako napr. choroby centrálneho nervového systému a miechy – detská mozgová obrna, cievna mozgová príhoda, degeneratívne choroby nervového systému; choroby periférnych nervov – dedičné alebo získané. Medzi najčastejšie príčiny poruchy periférnych nervov patrí cukrovka (diabetes mellitus).

Pôsobením vysokej hladiny cukru pri cukrovke, dochádza v tele k poškodeniu nervových obalov a tým trpí výživa nervových buniek. Najcitlivejšie reagujú periférne nervy v končatinách. Zároveň je narušená výživa tkanív cievami, opäť najviac v okrajových častiach tela. Výsledkom je komplexné ochorenie nazývané diabetická noha.

U postihnutých dochádza k poruche citlivosti v oblasti chodidla, oslabeniu vnímania bolesti, tepla a chladu. Na nohe dochádza k tvorbe otlakov a vredov. Koža je tenká, dochádza k oslabeniu krátkych svalov chodidla, rozvoju plochej nohy a následne deštrukcii kĺbov nohy.

Držanie tela, chôdza

Pre správnu funkciu pohybovej sústavy je nevyhnutné správne držanie tela (postúra). Postúra je výsledkom dynamickej nervosvalovej stabilizácie tela. Zaisťuje udržiavanie pokojovej polohy tela v priestore proti gravitácii a nastavenie tela na vykonanie určitého pohybu. Postúru zaisťuje hlavne osový orgán – panvicu a chrbticu. Energeticky najvýhodnejší je stav, kedy ťažnice tela v stoji prechádzajú stredom chrbtice a dopadajú medzi chodidlá. Chodidlá tiež významne prispievajú k udržiavaniu rovnováhy. Sú jedným zo zmyslových orgánov, ktoré informujú mozog o nastavení tela a o vlastnostiach podložky.

Na plochu chodidiel sa rozkladá váha celého tela. Pri chôdzi sú chodidlá v kontakte s podložkou ako prvé a vďaka svojej priečnej a pozdĺžnej klenbe telo odpružujú a chránia kĺby a chrbticu pred nárazmi. Pri poruchách nožnej klenby stráca chodidlo túto funkciu a tým dochádza k abnormálnemu zaťažovaniu kĺbov a chrbtice . To sa prejavuje bolesťami nôh a chrbta a následným vývojom degeneratívnych zmien vo vyššom veku.

Vývoj klenby chodidla

Novorodenci nožnú klenbu vyvinutú nemajú, chyby nohy sa u nich vyskytujú len zriedkavo, v dôsledku nedostatku miesta v maternici. Nožná klenba sa dojčatám vyvíja až s lezením po štyroch - okolo 9. - 10. mesiaca. Keď sa okolo 12. mesiaca veku začnú učiť chodiť a nohu zaťažovať, dôjde k ďalšiemu rozvoju štruktúry a funkcie nohy.

U batoliat je fyziologické valgotické postavenie kolien (do "X") a vďaka voľnosti väzov (hypermobilita) je normálna aj planovalgózna noha. Až okolo druhého roku života sa stáva pozdĺžna klenba zreteľnou. To je spôsobené ubúdaním vrodenej hypermobility a zrením krátkych svalov chodidla. V tomto veku je najzdravšia chôdza naboso v prírodnom teréne, dochádza tak k optimálnemu tréningu svalov chodidla.

Do školského veku sa os kolien i postavenie chodidiel prirodzene vyrovnáva rastom a optimálnou pohybovou záťažou.

Liečebné metódy

Možnosti liečby chýb nôh sú operatívne alebo konzervatívne. Operatívne liečenie vykonáva ortopéd u ťažkých deformít nohy. Medzi konzervatívne metódy patrí korekcia vhodnou obuvou a vložkami do topánok a aktívne a pasívne cvičenie.

Otázka vhodnej obuvi a vložiek do topánok je často diskutovaná a zaoberá sa jej mnoho odborníkov, názory sa však rôznia. Niekto preferuje vystlanú obuv, ktorá tlmí nárazy, niekto obuv s tenkou podrážkou, ktorá umožňuje kontakt nohy s podložkou.

Celý rad ľahších alebo funkčných vád, spôsobených svalovou disbalanciou, sa dá riešiť vhodným pohybovým režimom (chôdza do kopcov), vhodnými cvikmi (výpony z lýtok, trampolína, skok cez švihadlo), najmä u detí.

Iné projekty

Literatúra

  • DOSTÁLKOVÁ, Eliška. Vady chodidel u dětí a mládeže, Gymnázium Uherské Hradiště (Stredoškolská odborná činnosť 2009/2010, odbor Zdravotníctvo)
  • Jak srovnat vbočený palec bez operace a jednou provždy.  : , 2017. ISBN 978-80-270-3066-8.
Portal Medicínsky portál