Enpresyonis se yon mouvman penti ki te parèt an Frans nan lane 1860 yo an opozisyon ak atizay akademik e ki vize pou reprezante limyè nan fason li pa rete ak efè li sou koulè ak fòm. Gwoup enpresyonis yo te fòme alantou Édouard Manet, lidè avangad atistik nan ane 1860 yo, ki sepandan pa t patisipe nan okenn ekspozisyon enpresyonis. Apre plizyè eskandal ak refi nan Salon an, ki se yon gwo ekpozisyon anyèl atis ki apwouve pa Akademi Boza, kèk jèn atis deside mete tèt yo ansanm pou òganize ekspozisyon endepandan. Lide sa a te vin reyalize an 1874, nan yon ekspozisyon ki te rasanble trant atis tankou Paul Cézanne, Edgar Degas, Claude Monet, Berthe Morisot, Camille Pissarro, Auguste Renoir ak Alfred Sisley . Lè sa a, jounalis satirik Louis Leroy te envante tèm nan "enpresyonis» ki soti nan tablo Monet a Impression, Rising Sun, ki te vin tounen non mouvman an. Okòmansman, atis yo te soufri kritik vyolan nan men laprès ak piblik la, men kèk koleksyonè takou Gustave Caillebotte te sipòte yo sa ki te pèmèt yo fè premye ekspozisyon yo.
Enpresyonism te kòmanse jwenn akseptasyon an 1880, gras ak sipò nouvo gouvènman Léon Gambetta ak kritik tankou Émile Zola . Travay yo ap antre piti piti nan mize, "Salon des artistes français", ki reyisi Salon akademi Boza, ak sou mache atizay la. Komèsan Paul Durand-Ruel te jwe yon wòl enpòtan nan sipò ak difizyon enpresyonis, ki te ekspòte Ozetazini depi 1886, gras ak pent Mary Cassatt . Mouvman an te reyalize gwo siksè la, ki te kontribye nan konsekrasyon nan Monet ak devlopman nan lekòl enpresyonist deyò Lafrans pandan ane 1890 yo. Deseni sa a te wè lanmò Morisot, Caillebotte ak Sisley ak dispèsyon gwoup la, pandan y ap devlope nouvo avan-gard ki sèten enpresyonis, tankou Cézanne ak Pissarro, te respekte.
Pou istoryen atizay Sophie Monneret, tèm pre-enpresyonism la « aplike nan fason sijesyon, trase ki pou anpil atis prelid plis oswa mwens dirèkteman nan teknik enpresyonist la. » . Yon premye repo siyifikatif nan penti jaden flè date tounen nan John Constable ak William Turner , ki te renonse peyizaj amoure ak adopte senplisite pou Constable ak imedyat pou Turner , ak enpresyonist yo te atache. Disparisyon desen an favè koulè ki karakterize sèten penti pa Turner yo jwenn an patikilye nan Monet . Nan dezyèm mwatye nan XIX syèk la, modèn atis Ewopeyen yo jeneralman t'ap chache reprezante limyè ak konpoze nan lè a louvri , jan yo montre pa gwoup Italyen an nan Macchiaioli, kontanporen nan enpresyonist yo ak ki moun yo te pafwa an kontak atravè Degas .
Pwojè ekspozisyon kolektif la te fèt soti 15 avril rive 15 me 1874 — volontèman an menm tan ak Salon ofisyèl la apre Ernest Hoschedé te vann plizyè penti ki soti nan gwoup Batignolles nan mwa janvye menm ane a . Ekspozisyon an te òganize pa Sosyete Anonim Pent, Eskiltè ak Gravè ki dire lontan, nan ansyen atelye Nadar, yon plas prestijye sou Boulva "des Capucines", nan Pari . Li gen pou objaktif pou prezante atis modèn nan sans laj, ki gen chwa pa inanim: konsa Degas ankouraje patisipasyon atis tout kalite, pandan ke Monet refize moun ki pèmèt tèt yo fè konsesyon pou yo ekspoze nan Salon la . Se finalman melanj estil ki genyen, ak 175 zèv pa 30 peintres pent plis oswa mwens avan-garde ; pou pifò nan yo, se sèl egzibisyon ki rele " enpresyonis» kote yo patisipe .