Dietylamid kyseliny lysergovej

Dietylamid kyseliny lysergovej
Dietylamid kyseliny lysergovej
Dietylamid kyseliny lysergovej
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec C20H25N3O
Synonymá LSD
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť 323.43 g/mol
Teplota topenia 80 - 85 °C
Ďalšie informácie
Číslo CAS 50-37-3
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Dietylamid kyseliny lysergovej (skrátene LSD; z nem. Lysergsäure-diethylamid; slangové názvy: micro dots, dots, trip, twenty five, papier, známka, kyselina, acid, papierik, kámen, halušky), presnejšie dietylamid kyseliny D-lysergovej je polosyntetický alkaloid a halucinogén radiaci sa pod sérotonergické psychedeliká.

História

Syntetizoval ho v roku 1938 švajčiarsky chemik Albert Hofmann vo firme Sandoz Laboratories v Bazileji (Švajčiarsko) ako súčasť veľkého výskumného programu na hľadanie medicínsky užitočných derivátov ergotových alkaloidov.

Využitie

V 50. rokoch 20. storočia sa začal masívny výskum účinkov LSD na ľudský organizmus. Priekopnícke práce v oblasti jej využitia publikoval anglický psychiater Humphry Osmond. Skúmal jej vplyv na schizofrenických pacientov a úspešne experimentoval s jej použitím pri liečbe alkoholizmu. V 60. rokoch sa začala užívať masovejšie ako podpora tvorivosti a na rozšírenie vedomia v mnohých pracovných odvetviach, hlavne umeleckých. LSD sa postupne stávalo drogou Hippies.

Užívanie

LSD sa užíva vo veľmi malých dávkach (20 – 200 mikrogramov), najčastejšie na tabletkách, na kockách cukru, vo forme drobných, pestrofarebných tabliet (micros) alebo sa kvapká na pijavé papieriky či kúsky vaty. Dávky 40 – 70 mikrogramov vyvolávajú poruchy vnímania. Intoxikácia sa prejavuje najskôr ľahkými závratmi, potom ospalosťou. Pri pravidelnom užívaní LSD sa zvyšuje tolerancia, ktorá pri abstinencii rýchlo klesá. Abstinenčné príznaky nie sú známe a LSD sa považuje za nenávykové. Dlhodobé užívanie LSD spôsobuje apatiu, stratu záujmov o iné činnosti, neschopnosť plánovať budúcnosť, odmietanie spoločenských noriem, existuje tiež závažné riziko vzniku psychózy.

Účinky

Mechanizmus

Účinky LSD sú sprostredkované pôsobením na väčšinu typov serotonínových receptorov, okrem 5-HT3 a 5-HT4. Ide predovšetkým o receptory 5-HT2A and 5-HT2C, spolu s dopamínovým receptorom D2.

Fyzické účinky

Fyzické účinky LSD sú oproti psychickým v podstate zanedbateľné. Dochádza však ku zvýšeniu krvného tlaku, srdcovej frekvencie, môže prísť k zvýšeniu telesnej teploty, prípadne k poteniu a suchu v ústach.

Psychické účinky

LSD začína účinkovať 20 až 30 minút po použití. Účinok vrcholí približne po troch až štyroch hodinách od požitia a môže trvať až 12 hodín. Prejavuje sa vizuálnymi pseudohalucináciami a ilúziami, zmenami vnímania reality, priestoru a času. Môže sa vyskytnúť aj synestézia, tzn. prelínanie zmyslov.

Referencie

  1. ↑ Lüscher C, Ungless MA. The Mechanistic Classification of Addictive Drugs. PLoS Med., November 2006, s. e437. . DOI: 10.1371/journal.pmed.0030437. PMID 17105338. [nefunkčný odkaz] (po anglicky)
  2. ↑ Neuroveda o užívaní psychoaktívnyych látok a závislosti . Svetová zdravotnícka organizácia, 2004, . Dostupné online. Archivované 2016-06-11 z originálu.
  3. ↑ NICHOLS, David E. Hallucinogens. Pharmacology & Therapeutics, 2004-02, roč. 101, čís. 2, s. 131–181. Dostupné online . ISSN 0163-7258. DOI: 10.1016/j.pharmthera.2003.11.002.
  4. ↑ C., Bigelow, Barbara. UXL encyclopedia of drugs & addictive substances. Detroit, Mich. : Thomson Gale, 2006. Dostupné online. ISBN 1414406193.

Iné projekty