Islam na Slovensku

Islam na Slovensku ako náboženstvo nie je oficiálne štátom uznávaný ako cirkev alebo náboženská spoločnosť. K islamu sa v roku 2011 prihlásilo 1 934 obyvateľov, celkový neoficiálny počet veriacich sa v roku 2007 odhadoval asi na 5 000 obyvateľov, čo predstavuje menej ako 0,1 % obyvateľov. Podľa sčítania ľudu z roku 2021 žije na Slovensku celkovo oficiálne: 3 862 slovenských muslimov. Neoficiálne počty (vrátane zahraničných študentov a pracovníkov) sú vyššie. Islam patrí medzi najrýchlejšie rastúce náboženstvá na Slovensku.

História islamu na Slovensku

Osmanské obdobie (1552 – 1689)

Kostol Nanebovzatia Panny Márie vo Fiľakove, ktorý fungoval v rokoch 1554 – 1593 ako mešita
Kostol a kláštor františkánov v Nových Zámkoch, ktoré slúžili v rokoch 1663 – 1685 ako mešita Valide džámi, resp. kasárne.

Prvé trvalejšie pôsobenie muslimskej populácie na území dnešného Slovenska sa viaže na obdobie Osmansko-habsburských vojen. Po bitke pri Moháči a dobytí Budína v roku 1541 začali osmanské výpady prenikať aj na územie juhu Slovenska. V roku 1552 po porážke uhorských vojsk v bitke pri Plášťovciach vznikol s centrom v Sečanoch Sečiansky sandžak, ktorý zasahoval tiež na slovenský breh rieky Ipeľ. V roku 1554 Turci dobyli Fiľakovský hrad a vo Fiľakove zriadili Fiľakovský sandžak. Vo Fiľakove vládli 39 rokov do roku 1593 a pod hradom vybudovali prestavbou františkánskeho kláštora aj mešitu (džamíju), ktorej bola následne vrátená jej kresťanská príslušnosť. V meste po dobytí cisárskym vojskom v roku 1593 dobrovoľne ostalo žiť 300 tureckých rodín, ktoré postupne splynuli s pôvodným obyvateľstvom.

Druhá éra osmanského islamu na Slovensku sa viaže na obdobie rokov 1663 – 1685. Už od začiatku 17. storočia mali Turci na ľavom brehu Dunaja opevnenie na mieste dnešného Štúrova (Džigerdelen). Po dobytí pevnosti Nové Zámky v nej Turci zriadili sídlo nového ejáletu. V roku 1663 sa im podarilo dobyť tiež viaceré ďalšie pevnosti – Hlohovec, Nitru, Levice či Novohrad. Vo všetkých správnych sídlach – ejálete a sandžakoch – sa nachádzala turecká posádka. Tú tvorili prevažne muslimovia. V Nových Zámkoch šlo o niekoľko tisíc, v menších sídlach ako Šurany len niekoľko desiatok osôb, prevažne spojených s armádou. Všetky tri novozámocké kostoly boli v danom období prebudované na mešity a štvrtá mešita vyrástla na východnom predmestí mesta. Tá sa do súčasnosti nezachovala, kostoly boli po oslobodení mesta v roku 1685 rekonvertované, islamské obyvateľstvo odišlo naspäť do Osmanskej ríše a zvyšky osmanskej islamskej architektúry boli zničené pri bombardovaní mesta v roku 1944. Nitra a Levice boli oslobodené od Turkov už v roku 1664, avšak v Hlohovci sa turecká správa udržala až do roku 1683. Aj tu preto bola v danom čase kaplnka sv. Anny na námestí konvertovaná na mešitu a mala minaret.

Novodobá éra (60. roky 20. storočia – súčasnosť)

Príchod väčších skupín moslimského obyvateľstva na Slovensko v 20. storočí sa viaže na 60.-80. roky 20. storočia, kedy do Československa prišli v rámci výmenných pobytov študovať stovky muslimských študentov z tzv. spriatelených krajín najmä z Blízkeho Východu. Viacerí z nich následne na Slovensku ostali ďalej pracovať a žiť. V 90. rokoch 20. storočia pribudli k miestnej muslimskej komunite tiež utečenci z Balkánu či Afganistanu.

Pokusy o registráciu islamskej cirkvi

Na Slovensku nie je islamská cirkev alebo náboženská spoločnosť registrovaná cirkevným odborom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, čo v konečnom dôsledku znamená, že muslimovia nemajú nárok na finančný príspevok zo štátneho rozpočtu, možnosť vyučovania svojho náboženstva v školách a možnosť zakladať vlastné cirkevné školy. O získanie registrácie sa neúspešne pokúšali prípravné orgány Slovenského islamského hnutia (2004) a Islamskej náboženskej obce v Slovenskej republike (2006). V rámci novelizácie zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností zákonom č. 201/2007 Z. z. z 29. marca 2007 bola stanovená povinnosť prípravného orgánu cirkvi alebo náboženskej spoločnosti deklarovať minimálne 20 000 plnoletých členov, a to napriek tomu, že podľa údajov z (tom čase posledného) sčítania obyvateľov, domov a bytov z roku 2001 takýto počet veriacich malo len šesť z 15 zaregistrovaných cirkví a náboženských spoločností. Na základe novelizácie zákonom č. 39/2017 Z. z. z 31. januára 2017 sa počet potrebných členov zvýšil až na 50 000, opäť napriek tomu, že takýto počet veriacich majú (podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov z roku 2011) iba štyri najväčšie cirkvi na Slovensku z 18 zaregistrovaných cirkví a náboženských spoločností. Podľa predkladateľov návrhu tohto zákona, členov poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany na čele s predsedom Národnej rady Slovenskej republiky Andrejom Dankom, bolo cieľom novelizácie „špekulatívne registrácie údajných cirkví a náboženských spoločností s hlavným cieľom registrácie – získania finančných príspevkov od štátu“, hoci viacerí poslanci neskôr priznali, že sprísnenie podmienok podporili preto, aby zabránili registrácii islamského náboženstva.

Muslimovia sa teda na Slovensku združujú formou občianskych združení.

Štatistiky veriacich

Napriek tomu, že islam nie je na Slovensku, štátom registrovanou náboženskou spoločnosťou, štatistiky zo sčítania k nemu existujú. V roku 1991 sa k islamu prihlásilo 180 obyvateľov, v roku 2001 1 212, v roku 2011 1 934.

Neoficiálne žije v krajine podľa odhadov u nás reálne asi 5-tisíc moslimov. Asi polovica z nich žije v Bratislave, väčšie komunity sú tiež v Košiciach, v Martine či v Nitre. Pochádzajú najčastejšie z Líbye, Afganistanu, Turecka, Severného Macedónska, Kosova a Egypta.

Podľa sčítania ľudu z roku 2021 žije na Slovensku celkovo oficiálne: 3 862 slovenských muslimov. Neoficiálne počty (vrátane zahraničných študentov a pracovníkov) sú vyššie. Islam patrí medzi najrýchlejšie rastúce náboženstvá na Slovensku.

Mešita

Slovensko je jediným členským štátom Európskej únie, kde sa nenachádza oficiálna mešita. Muslimská komunita sa preto stretáva v prenajatých domoch alebo v modlitebniach. Modlitebne sa nachádzajú: v Bratislave (islamské centrum Cordoba a Türk Camisi, Petržalka), Košiciach (mešita Aa-Hudá), v Martine (al Baraka) a v Nitre.

Nenávistné a potenciálne nenávistné prejavy proti muslimom

Nenávistné prejavy voči muslimom (islamofóbia) sa na Slovensku často spájajú s predsudkami a nenávisťou voči ľuďom inej farby pleti (rasizmus) a voči cudzincom všeobecne (xenofóbia). K nárastu týchto prejavov došlo po prepuknutí európskej migračnej krízy (2015), teroristických útokov islamistov v západnej Európe a v priamej súvislosti s nárastom pravicového populizmu v reakcii na tieto udalosti.

V roku 2016 bol medializovaný prípad somálskej azylantky Khadry Abdile, ktorú v Bratislave viackrát napadli, zrejme pre odlišnú farbu pleti a nosenie hidžábu. Azylantke s integráciou pomáhala sociálna pracovníčka Emília Trepáčová, ktorá spolu s Abdile získala ocenenie Biela vrana.

Zo strany niektorých politických predstaviteľov zaznievali viaceré verejné vyhlásenia, ktoré obsahovali predpojatosť až nenávisť voči islamu a muslimom. Takýchto vyjadrení sa dopustili predstavitelia ľavicovo-konzervatívnej strany SMER – sociálna demokracia, krajne pravicovej strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko a populistického hnutia Borisa Kollára Sme rodina. Napr. na tlačovej konferencii 7. januára 2016 Robert Fico z pozície predsedu vlády Slovenskej republiky volal po oficiálnom zabránení vzniku „ucelenej muslimskej komunity“ a spájal prítomnosť muslimov s rizikom výrazného nárastu kriminality. Zatiaľ čo tieto vyjadrenia neporušovali zákon, predstavitelia muslimskej komunity na Slovensku odsúdili „priame či nepriame spájanie terorizmu, alebo sexuálneho násilia s islamom, či dokonca muslimskou komunitou na Slovensku“.

Muslimské organizácie a osobnosti

Referencie

  1. ↑ a b ŠPROCHA, Branislav a kol. Demografický profil náboženského vyznania obyvateľstva Slovenska za posledných 100 rokov IN Populačné štúdie Slovenska 3. Muzeológia a kultúrne dedičstvo, o.z.: Bratislava, 2014. ISBN 978-80-971715-0-6
  2. ↑ MORAVČÍK, Roman. Posledná krajina bez mešity . Ecopress, 11.05.2007, . Dostupné online. Archivované 2013-11-13 z originálu.
  3. ↑ Františkánsky kostol a kláštor Fiľakovo . vypadni.sk, . Dostupné online. Archivované 2021-11-07 z originálu.
  4. ↑ Turecká krv. .týždeň (Bratislava: W PRESS), 2008-01-26. Dostupné online . ISSN 1336-653X.
  5. ↑ a b c d MARKUSOVÁ, Helena. Životné pomery v Nových Zámkoch v čase osmanskej nadvlády (1663-1685). In: Historia Nova I. 1.. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2010. Dostupné online. S. 18.
  6. ↑ ÇALIŞIR, Muhammed Fatih. War and Peace in the Frontier: Ottoman Rule in the Uyvar Province, 1663-1685 . Univerzita Bilkent, Júl 2009, . Dostupné online. Archivované 2021-11-27 z originálu. (po anglicky)
  7. ↑ História . hlohovec.sk, . Dostupné online.
  8. ↑ a b TVARDÍK, Jozef. Ako žijú moslimovia na Slovensku? . trend.sk, 07.10.2014, . Dostupné online.
  9. ↑ MARCIŠIAK, Marcel. Azim Farhadi: Keď som prišiel na Slovensko, islam nebol témou. Vtedy sa riešili Maďari. tvnoviny.sk (Bratislava: MARKÍZA – SLOVAKIA), 2017-12-20. Dostupné online . Archivované 2019-07-08 z originálu.
  10. ↑ a b Ateisti, fujaristi aj esséni. Cirkvou na Slovensku chcel byť už kadekto | Konzervatívny denník. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media). Dostupné online . ISSN 1336-720X.
  11. ↑ KERN, Miro. Zákon o cirkvách bol v skutočnosti proti islamu a nie proti špekulantom. Denník N (Bratislava: N Press), 2017-02-01. Dostupné online . ISSN 1339-844X.
  12. ↑ Štatistický úrad SR . . Dostupné online. Archivované 2014-03-29 z originálu.
  13. ↑ a b c MIKUŠOVIČ, Dušan; DUGOVIČ, Matej. Koľko ich je a čo si myslia moslimovia, ktorých chce Fico monitorovať. Denník N (Bratislava: N Press), 2015-11-16. Dostupné online . ISSN 1339-844X.
  14. ↑ MORAVČÍK, Roman. Posledná krajina bez mešity . Ecopress, 11.05.2007, . Dostupné online. Archivované 2013-11-13 z originálu.
  15. ↑ TVARDÍK, Jozef. Ako žijú moslimovia na Slovensku? . trend.sk, 07.10.2014, . Dostupné online.
  16. ↑ ŠNÍDL, Vladimír; BARCÍKOVÁ, Michaela. Zbitá somálska matka, porezaný Francúz, nadávky moslimom. Nenávisť k cudzincom rastie. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-06-05. Dostupné online . ISSN 1339-844X.
  17. ↑ Biela vrana. Biele vrany 2016 . bielavrana.sk, . Dostupné online.
  18. ↑ CHOVANEC, Štefan. Odporca islamu Milan Mazurek: Cez deň bojuje proti moslimom, na večeru si odskočí do tureckej reštaurácie. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2017-02-01. Dostupné online . ISSN 1336-1996.
  19. ↑ Kollár a Krajniak sa znovu pustili do Islamu, v Národnej rade Slovenskej republiky varovali pred terorom . securitymagazin.cz, . Dostupné online.
  20. ↑ TA3 TASR. Podľa Kollára si máme vážiť, že nemáme mešity. Poliačik hovorí o populizme. TA3 (Bratislava: C.E.N.), 2017-02-05. Dostupné online . Archivované 2020-07-06 z originálu.
  21. ↑ Predseda vlády, sloboda prejavu a ucelená moslimská komunita . pravnelisty.sk, . Dostupné online.
  22. ↑ TASR. Fico chce zabrániť vzniku ucelenej moslimskej komunity na Slovensku. SME (Bratislava: Petit Press), 2016-01-07. Dostupné online . ISSN 1335-4418.