Johann Gottlieb Fichte | |
Západná filozofia Filozofia 19. storočia | |
Biografické údaje | |
---|---|
Meno | Johann Gottlieb Fichte |
Narodenie | 19. máj, 1762 Rammenau, Nemecko |
Úmrtie | 27. január 1814 (51 rokov) Berlín, Nemecko |
Dielo | |
Škola/tradícia | nemecký idealizmus, novokantovstvo |
Oblasť záujmu | sebareflexia, sebauvedomenie, morálka, politická filozofia |
Význačné myšlienky | téza-antitéza-syntéza, absolútne vedomie, vzájomné poznávanie |
Ovplyvnený
| |
Ovplyvnil
| |
Podpis | |
Odkazy | |
Projekt Guttenberg | Johann Gottlieb Fichte (plné texty diel autora) |
Johann Gottlieb Fichte (multimediálne súbory na commons) | |
Johann Gottlieb Fichte (* 19. máj 1762, Rammenau, Nemecko – † 27. január 1814, Berlín) bol nemecký filozof, predstaviteľ nemeckého idealizmu; svoju filozofiu označoval ako vedoslovie (nem. Wissenschaftslehre). Bol zakladateľom nemeckého nacionalizmu. Bol žiakom Immanuela Kanta.
Podľa Fichteho existuje pôvodne jediná substancia, a síce Ja (nem. Ich). Vedomie tohto Ja dospieva v troch aktoch (nem. Tathandlungen) k nasledovnému:
Fichte stavia na Machiavelliho základoch, zameriava sa však viac na zahraničnú politiku Nemecka, t. j. Machiavelliho teórie o vládnutí neaplikuje na občanov Nemecka, ale na susedov Nemecka, na ich vzťahy s Nemeckom a medzi sebou. Fichte pokladá všetky štáty za mocichtivé expanzívne jednotky, ktoré sa v každom okamihu snažia uchvátiť pre seba čo najväčšiu moc, územie a prostriedky.
Vnútorná politika je podľa Fichteho determinovaná zahraničnou politikou. Vodcovia národa majú byť charizmatickí a silní, pretože len takí sú schopní obrániť krajinu pred okolitými štátmi. Aby mohli vodcovia konať, potrebujú bezmedznú kontrolu vo vnútorných otázkach štátu.
Tí, ktorí rozprávajú rovnakým jazykom sú podľa neho spojení množstvom neviditeľných spojív, sú schopní si rozumieť a ďalej rozvíjať stupeň svojho porozumenia. Toto jazykové prepojenie tu bolo skôr ako vzniklo akékoľvek ľudské umenie. Miešanie s inými ľuďmi, tj jazykom odlišnými, podľa Fichteho prináša zmätok a násilne narušuje pokrok v kultúre. Externé hranice sú dôsledkom tohto jazykového rozdelenia. Fichte verí vo vnútorné spirituálne spojenie národa, na základe jazyka a rovnakého spôsobu myslenia. Národ podľa neho patrí dokopy, je neseparovateľný od prírody.