Lasica hranostaj | |
Stupeň ohrozenia | |
---|---|
Vedecká klasifikácia | |
Vedecký názov | |
Mustela erminea Linnaeus, 1758 | |
Rozšírenie hranostaja | |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Lasica hranostaj (iné názvy: hranostaj čiernochvostý, hranostaj, hranostaj obyčajný, zastarano lasica veľká, zastarano popolica/popelica, zriedkavo hermelín; lat. Mustela erminea) je druh cicavca z čeľade lasicovité (Mustelidae). Obýva celú Holarktídu. Výskyt na Slovensku bol doložený na 32,8 % územia. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov hranostaj patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je stabilná.
Je veľký 30 až 41 cm vrátane 8 až 12 cm dlhého chvosta a váži od 0,125 do 0,3 kg. Asi o 1/3 sú vždy ťažší a väčší samci. Hranostaj má v lete na chrbte škoricovo hnedú srsť, ktorá na bruchu prechádza v takmer bielu. Na začiatku zimy prechádza na krásne bielu. Tejto bielej zimnej kožušinke sa hovorí hermelín. Špička chvosta je ako v lete, tak v zime sýto čierna, tým sa dá ľahko rozoznať od lasice myšožravej.
Hranostaj sa vyskytuje po celej Európe (okrem Stredomoria a Balkánu), vo veľkej časti Ázie a v Severnej Amerike. Bol dovezený aj na Nový Zéland, kde sa rozšíril. Žije najčastejšie v otvorenej krajine.
Na území Slovenska sa zdržuje od nížin až po hory.
Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 141 (32,8 % rozlohy Slovenska, do roku 1964 len v 32, čo zodpovedá 7,4 % rozlohy) v nadmorských výškach 99 (Vojka) – 2 050 m n. m. (Západné Tatry).
Obýva rôzne druhy lesov, od lužných lesov až po kosodrevinu, nežije vo veľkých súvislých lesoch, skôr v malých skupinách stromov v blízkosti vôd. Zdržuje sa pozdĺž potokov, v okolí medzí i na skalnatých stráňach a v blízkosti ľudských sídiel. Často tiež zavíta do chalúp a sedliackych usadlostí. Úkryty má v dierach pod zemou.
Hranostaj sa pári buď vo februári a marci (až apríl) – to sa mláďatá narodia za 8 týždňov, alebo od augusta do septembra – v tomto prípade sa mláďatá rodia po utajenej gravidite až v apríli alebo v máji ďalšieho roka. Svoje skrýše pre odchov mláďat buduje v hromadách kamenia, vo štrbinách múrov a na podobných miestach. Počet mláďat z jedného vrhu sa obvykle pohybuje od 3 do 4 (zriedkavo 12 - 13).
Hlavnou potravou hranostajov sú najmä drobné cicavce, zriedkavo až do veľkosti králika, prevažujú hlodavce, po ktorých sa dokáže natiahnuť aj do ich úzkych nôr. Živí sa aj bezstavovcami a rastlinnou potravou. Loví bežne na zemi, ale za korisťou sa niekedy dokáže i šplhať po stromoch, dobre pláva. Občas dokáže škodiť tým, že pri love zadusí malého zajaca, jarabicu alebo bažanta.
Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 700 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021). Druh je zaradený Bernského dohovoru (Príloha III).