Lev Diakon | |
diakon, historik | |
Osobné informácie | |
---|---|
Narodenie | okolo 950 |
Kaloe, Malá Ázia | |
Úmrtie | okolo 1000 |
Malá Ázia (?) | |
Národnosť | Grék |
Dielo | |
Žánre | kronika |
Obdobie | Macedónska renesancia |
Témy | dejiny Byzantskej ríše |
Významné práce | História (10 častí) |
Lev „Leon“ Diakon (gr. Λέων ο Διάκονος, lat. Leo Diaconus; * 950, Kaloe, Malá Ázia – † okolo 1000, Malá Ázia) bol byzantský spisovateľ, historik a šľachtic.
Vzdelanie Diakon získal v hlavnom meste Byzantskej ríše Konštantínopole, kde sa aj stal palácovým diakonom. Vďaka svojej dobrej vzdelanosti v oblasti života šľachty a vtedajšej politiky sa stal vyhľadávaným zdrojom pre interpretáciu dejín Byzantskej ríše, Bulharska a Kyjevskej Rusi. V roku 986 sprevádzal cisára Bazila II. na jeho výprave proti Bulharom. Známa mu je však aj ranejšia výprava kniežaťa Sviatoslava I. Igoreviča do Bulharska.
Desaťdielne dielo popisuje byzantské dejiny v rokoch 959 až 976, t.j. obdobie vlád Romana II. a maloázijských aristokratov Nikefora II. Fóku a Jána I. Tzimiska, s ktorými v diele značne sympatizuje a heroizuje. Zemepisné a etnografické údaje sú uňho antikvariátne, t.j. používa staré označenia národov a krajín (Huni, Skýti, Troglodyti,...). Dielo sa zachovalo v odpise z 12. storočia.
Chvála na cisára Bazila II., býva pripisovaná Levovi Diakonovi, čo je však málo pravdepodobné, pretože vo svojom diele sa Diakon na cisárovu osobu spomína skôr negatívne.