Maďarizácia (doslova: pomaďarčovanie) alebo zastarano maďarizmus ako špecifický historický termín je súbor opatrení, postupov a snáh vlády, ale aj ostatných inštitúcií Uhorska na pomaďarčenie nemaďarského obyvateľstva v Uhorsku od konca 18. storočia, so zvýšenou intenzitou po rakúsko-uhorskom vyrovnaní.
Dané štatistické údaje z uhorských a československých sčítaní ukazujú, že vo viacerých slovenských obciach, ktoré sa nachádzali v čisto slovenskom etnickom prostredí, a kde v roku 1880 Maďari žili len v malom množstve, alebo takmer vôbec, tvorili podľa sčítania v roku 1910 už väčšinu obyvateľstva. Navyše ich počet významne vzrástol aj v mestách, ktoré si ešte v roku 1910 zachovávali nemaďarskú väčšinu. Bolo to spôsobené niekoľkými faktormi - ako preferencia maďarského jazyka kvôli kariére, vysťahovalectvo, časté zastrašovanie a dokonca falšovanie výsledkov sčítania. Ukázalo sa to po roku 1918, keď v mnohých obciach Slovenska náhle poklesov počet Maďarov takmer na nulu.
údaje: Historicko-demografický lexikón obcí Slovenskej republiky, Štatistický úrad Slovenskej republiky
okres | obec | 1880 | 1890 | 1900 | 1910 | 1921 | 1930 | ||||||
Maďari | % | Maďari | % | Maďari | % | Maďari | % | Maďari | % | Maďari | % | ||
Galanta | Gáň | 23 | 6,5 | 38 | 7,9 | 90 | 18,1 | 270 | 53,3 | 84 | 14,7 | 55 | 8,2 |
Komárno | Dulovce | 125 | 12,7 | 242 | 26,1 | 317 | 30,6 | 1 050 | 88,7 | 922 | 70,7 | 56 | 3,7 |
Levice | Dolný Pial | 320 | 29,1 | 298 | 31,3 | 453 | 39,6 | 883 | 65,6 | 225 | 16,7 | 221 | 15,6 |
Levice | Plavé Vozokany | 91 | 13,0 | 98 | 12,9 | 348 | 44,0 | 866 | 92,9 | 74 | 7,5 | 24 | 2,2 |
Levice | Santovka | 327 | 47,3 | 506 | 67,3 | 517 | 68,0 | 624 | 77,6 | 114 | 14,2 | 101 | 10,0 |
Nitra | Nová Ves nad Žitavou | 69 | 9,2 | 171 | 18,2 | 182 | 18,4 | 791 | 68,1 | 47 | 4,0 | 17 | 1,3 |
Nitra | Tajná | 89 | 27,1 | 136 | 36,3 | 106 | 25,4 | 373 | 91,4 | 21 | 5,4 | 8 | 1,9 |
Nové Zámky | Branovo | 124 | 29,3 | 76 | 19,9 | 246 | 58,3 | 261 | 63,3 | 25 | 5,4 | 4 | 0,6 |
Nové Zámky | Jasová | 149 | 15,1 | 201 | 20,3 | 582 | 54,0 | 881 | 76,9 | 522 | 39,2 | 202 | 13,4 |
Nové Zámky | Kolta | 660 | 45,5 | 925 | 62,3 | 1 133 | 75,5 | 1 071 | 69,3 | 780 | 46,5 | 421 | 20,2 |
Šaľa | Šaľa | 1 331 | 31,9 | 2 564 | 59,3 | 2 622 | 55,1 | 4 299 | 87,9 | 2 083 | 39,7 | 1 595 | 27,2 |
Krupina | Dudince | 63 | 20,3 | 94 | 29,3 | 101 | 35,9 | 166 | 54,2 | 31 | 9,7 | 80 | 22,7 |
Lučenec | Halič | 167 | 13,3 | 254 | 19,6 | 456 | 39,8 | 637 | 50,9 | 221 | 18,3 | 50 | 3,5 |
Revúca | Jelšava | 1 127 | 41,3 | 1 092 | 45,1 | 2 167 | 77,7 | 2 289 | 80,4 | 501 | 17,8 | 255 | 7,3 |
Revúca | Rákoš | 6 | 1,3 | 13 | 2,9 | 209 | 29,7 | 616 | 68,7 | 142 | 17,6 | 71 | 8,9 |
Veľký Krtíš | Malá Čalomija | 102 | 37,4 | 120 | 39,6 | 100 | 36,0 | 178 | 59,9 | 33 | 11,9 | 79 | 27,5 |
Veľký Krtíš | Malý Krtíš | 46 | 20,4 | 79 | 32,5 | 68 | 31,2 | 179 | 58,1 | 14 | 6,0 | 32 | 12,4 |
Veľký Krtíš | Obeckov | 143 | 29,6 | 179 | 36,2 | 203 | 40,9 | 249 | 51,2 | 183 | 39,8 | 53 | 10,5 |
Vranov n.T. | Tovarné | 6 | 1,3 | 36 | 6,7 | 49 | 9,4 | 303 | 54,9 | 16 | 3,1 | 0,0 | |
Košice 1 | Košice - Staré Mesto | 10 215 | 37,9 | 14 679 | 49,4 | 26 323 | 64,3 | 33 813 | 75,1 | 11 428 | 21,2 | 11 575 | 16,3 |
Košice 2 | Košice - Poľov | 27 | 5,1 | 31 | 5,9 | 102 | 17,0 | 288 | 52,4 | 67 | 11,1 | 4 | 0,6 |
Košice 2 | Košice - Šaca | 61 | 11,5 | 54 | 10,2 | 75 | 14,0 | 427 | 74,8 | 97 | 16,7 | 25 | 3,8 |
Košice 4 | Košice - Šebastovce | 75 | 24,5 | 73 | 23,6 | 41 | 10,9 | 222 | 62,7 | 12 | 3,4 | 14 | 3,6 |
Košice okolie | Čaňa | 454 | 43,5 | 454 | 46,1 | 1 142 | 83,7 | 824 | 57,8 | 39 | 2,7 | 54 | 3,1 |
Košice okolie | Gyňov | 22 | 7,2 | 22 | 7,7 | 47 | 14,0 | 211 | 60,1 | 1 | 0,3 | 1 | 0,3 |
Košice okolie | Haniska | 251 | 26,2 | 239 | 24,6 | 444 | 40,3 | 711 | 65,7 | 118 | 12,1 | 80 | 7,1 |
Košice okolie | Hodkovce | 11 | 4,4 | 18 | 7,1 | 116 | 48,3 | 177 | 81,9 | 160 | 76,9 | 0,0 | |
Košice okolie | Nižný Čaj | 82 | 42,5 | 54 | 31,0 | 34 | 16,4 | 130 | 59,6 | 14 | 6,9 | 11 | 4,3 |
Košice okolie | Nováčany | 10 | 1,9 | 55 | 12,3 | 31 | 6,8 | 297 | 71,1 | 32 | 8,2 | 19 | 4,4 |
Košice okolie | Paňovce | 136 | 23,5 | 167 | 30,7 | 302 | 58,6 | 471 | 95,0 | 45 | 11,1 | 60 | 14,2 |
Košice okolie | Rákoš | 121 | 48,4 | 123 | 48,2 | 172 | 72,0 | 130 | 65,3 | 56 | 25,2 | 38 | 15,1 |
Košice okolie | Ruskov | 141 | 23,8 | 74 | 11,7 | 77 | 11,8 | 397 | 54,8 | 8 | 1,2 | 1 | 0,1 |
Košice okolie | Slančík | 82 | 42,9 | 84 | 32,9 | 157 | 55,5 | 161 | 68,8 | 83 | 36,1 | 29 | 10,0 |
Košice okolie | Šemša | 37 | 7,5 | 21 | 4,7 | 367 | 73,1 | 355 | 84,7 | 230 | 55,6 | 27 | 6,8 |
Košice okolie | Štós | 24 | 2,2 | 51 | 4,8 | 138 | 12,4 | 853 | 82,6 | 366 | 35,8 | 107 | 9,1 |
Rožňava | Ardovo | 53 | 17,5 | 282 | 94,0 | 322 | 99,4 | 349 | 95,1 | 249 | 78,8 | 85 | 27,2 |
Rožňava | Dlhá Ves | 77 | 15,0 | 499 | 86,8 | 529 | 98,0 | 560 | 100,0 | 499 | 85,7 | 106 | 18,2 |
Trebišov | Brezina | 245 | 41,0 | 347 | 56,5 | 401 | 64,4 | 487 | 69,7 | 37 | 5,9 | 10 | 1,3 |
Trebišov | Cejkov | 153 | 15,0 | 115 | 11,6 | 859 | 84,2 | 905 | 87,9 | 92 | 8,5 | 25 | 2,1 |
Trebišov | Čerhov | 124 | 28,1 | 193 | 36,8 | 452 | 74,3 | 372 | 80,9 | 24 | 4,3 | 32 | 4,9 |
Trebišov | Hraň | 445 | 44,9 | 555 | 59,4 | 553 | 48,6 | 1 130 | 90,6 | 367 | 30,1 | 331 | 25,5 |
Trebišov | Hrčeľ | 131 | 32,6 | 181 | 38,1 | 285 | 57,0 | 413 | 78,2 | 41 | 8,3 | 17 | 3,1 |
Trebišov | Kašov | 36 | 10,6 | 16 | 3,9 | 417 | 96,3 | 222 | 50,9 | 44 | 9,9 | 0 | 0,0 |
Trebišov | Kožuchov | 76 | 24,4 | 176 | 52,7 | 200 | 62,7 | 210 | 76,1 | 4 | 1,3 | 0 | 0,0 |
Trebišov | Stanča | 21 | 5,0 | 21 | 5,1 | 28 | 6,3 | 226 | 51,0 | 7 | 1,4 | 1 | 0,2 |
Trebišov | Veľaty | 100 | 13,4 | 240 | 33,9 | 756 | 95,9 | 379 | 53,6 | 72 | 9,9 | 9 | 1,2 |
Trebišov | Veľká Tŕňa | 266 | 44,8 | 666 | 99,4 | 349 | 46,5 | 592 | 77,7 | 535 | 79,3 | 207 | 27,6 |
Trebišov | Zemplínske Jastrabie | 114 | 18,9 | 123 | 20,8 | 405 | 70,1 | 397 | 70,6 | 92 | 15,3 | 10 | 1,6 |
Trebišov | Zemplínsky Branč | 143 | 31,4 | 156 | 45,3 | 156 | 35,1 | 282 | 65,9 | 40 | 8,8 | 46 | 9,4 |
okres | obec | 1880 | 1890 | 1900 | 1910 | 1921 | 1930 | ||||||
Maďari | % | Maďari | % | Maďari | % | Maďari | % | Maďari | % | Maďari | % | ||
Bratislava 1 | Bratislava - Staré Mesto | 7 270 | 15,1 | 10 433 | 19,9 | 20 102 | 30,5 | 31 705 | 40,5 | 9 029 | 23,4 | 18 890 | 15,3 |
Galanta | Šintava | 340 | 21,3 | 233 | 13,3 | 255 | 13,5 | 1 039 | 48,6 | 30 | 1,2 | 6 | 0,2 |
Hlohovec | Leopoldov | 285 | 23,9 | 21 | 3,6 | 149 | 19,6 | 910 | 48,4 | 180 | 8,7 | 61 | 2,3 |
Zlaté Moravce | Zlaté Moravce | 764 | 23,0 | 878 | 24,0 | 1 480 | 36,7 | 2 209 | 49,1 | 474 | 9,9 | 257 | 5,1 |
Revúca | Chyžné | 43 | 6,3 | 18 | 3,1 | 33 | 5,5 | 293 | 46,7 | 21 | 3,7 | 6 | 1,1 |
Žiar nad Hronom | Kremnica | 268 | 3,1 | 527 | 5,7 | 861 | 18,7 | 1 527 | 31,8 | 402 | 8,4 | 136 | 2,5 |
Bardejov | Bardejov | 220 | 3,7 | 363 | 6,0 | 1 017 | 14,0 | 2 200 | 28,3 | 177 | 2,2 | 132 | 1,4 |
Humenné | Humenné | 611 | 13,9 | 1 009 | 22,2 | 1 532 | 32,0 | 1 906 | 36,7 | 300 | 6,2 | 77 | 1,2 |
Levoča | Levoča | 627 | 9,0 | 1 056 | 15,9 | 1 670 | 20,5 | 2 411 | 30,8 | 466 | 6,0 | 280 | 3,1 |
Prešov | Prešov | 2 252 | 16,4 | 2 982 | 21,1 | 5 882 | 32,0 | 8 502 | 42,1 | 2 051 | 9,6 | 968 | 3,7 |
Košice-okolie | Vyšný Medzev | 10 | 0,7 | 47 | 4,4 | 248 | 17,6 | 592 | 37,6 | 297 | 19,5 | 168 | 10,0 |
Rožňava | Dobšiná | 358 | 6,4 | 335 | 7,2 | 746 | 14,6 | 1 739 | 34,6 | 353 | 7,6 | 247 | 5,3 |
Michalovce | Michalovce | 872 | 12,7 | 1 763 | 23,4 | 2 818 | 34,6 | 4 584 | 48,4 | 1 006 | 9,7 | 469 | 3,6 |
Michalovce | Palín | 190 | 21,9 | 279 | 27,4 | 491 | 45,2 | 520 | 46,4 | 91 | 8,6 | 86 | 8,0 |
Spišská N.V. | Krompachy | 29 | 1,5 | 67 | 3,7 | 1 280 | 27,1 | 2 560 | 40,1 | 1 089 | 19,5 | 123 | 2,9 |
Spišská N.V. | Spišská Nová Ves | 569 | 7,6 | 786 | 10,7 | 2 220 | 23,9 | 3 494 | 33,2 | 1 089 | 9,9 | 618 | 5,0 |
Trebišov | Trebišov | 252 | 5,7 | 419 | 9,0 | 1 116 | 22,1 | 2 368 | 46,6 | 299 | 4,7 | 164 | 2,1 |
Trebišov | Veľké Ozorovce | 140 | 18,8 | 122 | 18,9 | 183 | 25,1 | 301 | 43,1 | 91 | 13,9 | 43 | 5,8 |
Podľa výsledkov sčítaní ľudu možno proces maďarizácie demonštrovať na vývine počtu maďarského obyvateľstva v Uhorsku: Podľa jozefínskeho sčítania ľudu z rokov 1785 - 1787 tvorili Maďari len 37,7 % obyvateľstva . Jedným z výsledkov maďarizácie bolo postupné (ku koncu často len štatistické) zvyšovanie tohto podielu, až napokon v roku 1910 dosiahol podiel Maďarov:
Presnejšie údaje aj so zdrojmi sú uvedené v článku Národnostné zloženie Uhorska
Vývoj úradného jazyka v Uhorsku:
Ako vidno cca. 900 rokov bola úradným jazykom latinčina, maďarčina bola úradným jazykom cca. 65 rokov a nemčina 17 rokov.
Treba dodať, že vzhľadom na to, že od začiatku 16. storočia bolo Uhorsko súčasťou rakúskej monarchie so sídlom panovníka vo Viedni, ktorého materinským a dvorným jazykom bola vždy nemčina, a vzhľadom na to, že vo vtedajšom hlavnom meste Uhorska Bratislave sa komunikovalo prevažne po nemecky, bola nepriamo "druhým" úradným jazykom Uhorska (popri latinčine resp. maďarčine) od 16. storočia vždy aj nemčina.
Pod pojem maďarizácia patrí napríklad rušenie nemaďarských škôl, zavedenie maďarčiny do škôlok a škôl, rušenie spolkov a združení, zavádzanie vládnych pomaďarčovacích spolkov (napr. na území Slovenska Hornouhorský maďarský vzdelávací spolok, maďarsky: Felvidéki/Felsőmagyarországi Magyar Közművelődési Egyesület - FEMKE založený 20. novembra 1883 Belom Grünwaldom), neuplatňovanie národnostného zákona z roku 1868, zákaz Matice slovenskej, Černovský masaker, Apponyiho školské zákony atď.
Za hlavný dôvod maďarizácie sa považuje fikcia jediného politického národa, na ktorej neochvejne lipli maďarskí politickí vodcovia najmä po rakúsko – maďarskom vyrovnaní. Počnúc rokom 1880 upadala národnostná sieť škôl a zvyšoval sa pomer občanov hlásiacich sa k maďarskej národnosti. Maďarizácia logicky dosahovala najsilnejší účinok v mestách a preto pomaďarčovaniu podliehali najmä Nemci a Židia, teda národnosti, ktoré žili zväčša v mestách. V menšej miere podliehali pomaďarčovaniu Slováci. Omnoho menšie úspechy mala maďarizácia medzi Srbmi a Rumunmi, ktorí sa odlišovali od Maďarov aj nábožensky a ich materské štáty susedili s Uhorskom, čo posilňovalo ich národné povedomie.
V rokoch 1874-1892 boli slovenské deti bez rodičov presídlované do "čiste maďarských okresov". Len v rokoch 1887 a 1888 Hornouhorský maďarský vzdelávací spolok - FEMKE presídlil približne 500 slovenských sirôt.
Maďarské úrady neustále vyvíjali tlak na všetkých nemaďarov, aby si maďarizovali svoje mená. Ľahkosť, s ktorou sa to dalo urobiť, vyvolala prezývku Korunoví Maďari (cena za zmenu mena bola jedna koruna). Okrem zmeny priezviska na typicky maďarské, zmena mena zahŕňala prepis mena podľa maďarskej gramatiky (napr. Tiszó namiesto Tiso). Používanie maďarskej konvencie pre mená (najprv priezvisko a potom krstné meno) bolo samozrejmosťou v školstve a úradnom styku (napr. Tiszó József).
V roku 1881 bola v Budapešti založená "Centrálna spoločnosť pre maďarizáciu mien" (Központi Névmagyarositó Társaság). Cieľom tejto súkromnej spoločnosti bolo poskytnúť rady a usmernenia pre tých, ktorí si chcú pomaďarčiť meno. Simon Telkes, ktorý vyhlásil, že „človek môže dosiahnuť prijatie ako pravý syn národa prijatím národného (maďarského) mena“, sa stal predsedom spoločnosti. Spoločnosť začala svoju činnosť reklamnou kampaňou v novinách a rozosielaním listov. Navrhovali aj zníženie poplatkov za zmenu mena. Návrh Parlament prijal a poplatok sa znížil z 5 forintov na 50 grajciarov. Následne sa zmena mien rozbehla (v rokoch 1881 s 1261 a v roku 1882 so 1065 zmenami mien) a pokračovala v nasledujúcich rokoch v priemere s 750 až 850 zmenami mien ročne. V priebehu Bánffyho administratívy došlo k ďalšiemu nárastu, ktorý v roku 1897 dosiahol maximum 6 700 žiadostí a to najmä v dôsledku tlaku orgánov a zamestnávateľov v štátnom sektore. Štatistické údaje ukazujú, že len medzi rokmi 1881 a 1905 bolo pomaďarčených 42 437 mien. Súčasne počas celého obdobia 20. storočia prebiehala aj dobrovoľná maďarizácia nemeckých alebo slovanských mien. Podľa maďarskej štatistiky a vzhľadom na obrovský počet asimilovaných osôb medzi 1700 a 1944 (~ 3 milióny) bolo medzi rokmi 1815 až 1944 celkovo pomaďarčených 340 000 až 350 000 mien hlavne v majoritne maďarsky hovoriacich oblastiach.
Spolu s maďarizáciou osobných mien a priezvisk bolo tiež bežné používanie maďarských foriem miestnych pomenovaní namiesto viacjazyčného používania. Pre miesta, ktoré neboli v minulosti známe pod maďarskými názvami, boli vymyslené nové maďarské mená a používané v administratíve namiesto pôvodných nemaďarských mien. Príklady miest, ktorých pôvodné nemaďarské mená boli takto nahradené maďarskými názvami, sú napríklad: Svidník - Felsővízköz, Sztarcsova - Tárcsó (srbsky Starčevo), Lyutta - Havasköz (rusínsky Lyuta, Ukrajina), Bruck - Királyhida (Bruck an der Leitha, Rakúsko) (hoci Bruck a Királyhida boli dve samostatné mestá oddelené riekou Leitha).
„ | Učiteľom, ktorí nechcú z mládeže vychovať dobrých Maďarov, znemožním vyučovať. Pre každého občana štátu platí princíp, že v tomto štáte je pánom Maďar. | “ |
– gróf Apponyi |
V roku 1883 vydal Gusztáv Beksics štúdiu o postupe a perspektívach maďarizácie "Magyarosodás és magyarositás" (Maďarizácia a pomaďarčovanie). V úvode označuje Bélu Grünwalda za svojho "výborného priateľa". Vyjadruje svoj názor, že oblastiach, v ktorých nemaďarské národnosti tvoria absolútnu väčšinu, nebude pomaďarčovanie možné uskutočniť. To sa podľa neho vzhľadom na štatistické údaje fakticky týka len takýchto oblastí obývaných Slovákmi a Rumunmi, pretože Nemci sú v Uhorsku roztrúsení a sú dokonca spojencami Maďarov pri maďarizácii iných etník, Srbov a Rusínov je príliš málo a (ako uvádza neskôr v texte) Židia sa masovo pomaďarčujú a takisto pomáhajú maďarizácii.
Napríklad vo vzťahu k Slovákom, ktorých v celej práci považuje za vôbec najťažšie maďarizovateľné etnikum v Uhorsku, autor upresňuje:
Za úspešne fungujúce nástroje maďarizácie v Uhorsku (popri vplyvu niektorých miest, v ktorých prevažujú Maďari) považuje autor najmä súdnictvo, verejnú správu, železnicu a školstvo.
Autor konštatuje, že hoci je v Uhorsku len 44 % Maďarov, v mestách ich je podľa neho až 63 %, z remeselníkov je ich 49 % a z obchodníkov 54 %, z čoho vyplýva, že maďarizácia je podľa neho tak povediac na dobrej ceste. Následne však priznáva, že maďarskosť priemyslu a obchodu je dôsledkom maďarizácie Židov, teda spomínaných 49 % a 54 % sú z veľkej väčšiny v skutočnosti len pomaďarčení Židia. Na porovnanie: Slovákov je podľa neho v Uhorsku 13 %, v mestách je ich 7 %, z remeselníkov je ich 15 % a z obchodníkov 9 %.
Autor považuje národnostné zloženie miest všade na svete, aj v Uhorsku, za kľúč k ovplyvňovaniu národnostného zloženia krajín. Rozoberá preto najmä štatistiku zmeny národnostného zloženia miest za posledných 50 rokov (t.j. od 30. rokov 19. storočia do roku 1880):
„ | Toto utláčanie Slováci preto nesú a niesli tak zle, lebo Maďari pre svoju hegemóniu nemajú nijaký dôvod len moc. Nemci nám Čechom môžu ukazovať na svoju literatúru a veľkosť – avšak ani jedno, ani druhé Maďari nemajú. Kultúrny stav maďarského ľudu je nižší ako ľudu slovenského a významnejšiu literatúru Maďari nemajú ešte dnes a dokonca žiadnu nemali v dobe Kollárovej. Utláčanie Slovákov má ráz čiste fyzický, odnárodňovanie a pomaďarčenie má preto tak zlé následky kultúrne i mravné. | “ |
– Česká otázka. Snahy a tužby národního obrození. 2. vydání, str. 55, T.G. Masaryk, Pokrok, Praha, 1908 |
Pozri aj odkazy v článku Apponyiho školské zákony