Michal I. (Rumunsko)
| Michal I. | |
| Kráľ Rumunov | |
 | |
 | |
 | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Hohenzollernovci-Sigmaringenovci |
| Ostatné tituly | rumunský kráľ |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 25. október 1921 Sinaia, Rumunsko |
| Úmrtie | 5. december 2017 (96 rokov) Aubonne, Vaud, Švajčiarsko |
| Rodina | |
| Manželka | |
| Otec | Karol II. |
| Matka | Helena Grécka |
| Odkazy | |
 | Michal I. (multimediálne súbory na commons) |
Michal I. (rumunsky: Mihail I.) (* 25. október 1921, Sinaia, Rumunsko – † 5. december 2017,Aubonne, Švajčiarsko) bol medzi rokmi 1927 – 1930 a potom opäť počas rokov 1940 – 1947 štvrtý a posledný rumunský kráľ z dynastie Hohenzollernovcov. Michal I. abdikoval po komunistickom prevrate 30. decembra 1947 a emigroval.
Bol nositeľom najvyššieho sovietskeho vyznamenania – Radu Víťazstva. V čase jeho udelenia bol najmladším nositeľom vyznamenania, ktoré získal ako vrchný veliteľ rumunskej armády za prechod z nemeckej na sovietsku stranu.
Životopis
Princ Michal Rumunský alebo princ Michal Hohenzollernský (Michal Hohenzollern-Sigmaringen) sa narodil na zámku Peles v Sinaia korunnému princovi Karolovi a jeho manželke Helene Gréckej. Michal (či Michael) bol prapravnuk kráľovnej Viktórie a bratranec z tretieho kolena kráľovnej Alžbety II. Od roku 1925 bol určený za následníka svojho starého otca, kráľa Ferdinanda I.
Po nástupe na trón (hoci sám nevládol) sa stal najmladšou žijúcou osobou na titulnej strane časopisu Time.
Prvá vláda
Keď 20. júla 1927 zomrel kráľ Ferdinand I. nastúpil po ňom vtedy šesťročný princ Michal, pretože jeho otec sa musel (vtedy ešte ženatý s Helenou Gréckou a Dánskou) dedičného práva zriecť kvôli svojmu záletníctvu a pomeru s Elenou Lupescu. Za maloletého kráľa vládla regentská rada. Michael však nebol kráľom dlho, pretože sa jeho otec samozvane vrátil v roku 1930 z Francúzska a bol vyhlásený kráľom. Počas svojej vlády zaviedol kráľovskú diktatúru.
Druhá vláda
Král Karol II. však zostal kráľom len do 6. septembra 1940 kedy musel abdikovať v prospech vtedy devätnásťročného Michala v dôsledku druhej viedenskej arbitráže kvôli ktorej stratilo Rumunsko Severnú Bukovinu, Besarábiu, severné Sedmohradsko a Južnú Dobrudžu. V krajine mal v tej dobe najväčší vplyv maršal Ion Antonescu, ktorý pokračoval vo svojej vláde nad Rumunskom. Kráľ Michal od tej doby svojho otca už nikdy nevidel.
V roku 1944 sa kráľ Michal, ktorý mal len minimum právomocí, rozhodol prikloniť na stranu spojencov a vykonal prevrat pri ktorom dal uväzniť Antonesca a Rumunsko prešlo na stranu spojencov. Antonescov spojenec Adolf Hitler už pred prevratom kráľovi nedôveroval a bol pripravený ho nahradiť jeho bratrancom, arcivojvodom Štefanom Habsbursko-lotrinským, ktorý žil od roku 1942 v Rumunsku.
Kráľ Michal I. bol posledným monarchom za Železnú oponou, ktorý prišiel o trón. Na konci vojny ho americký prezident Harry S. Truman vyznamenal Legion of Merit a bol tiež J.V. Stalinom dekorovaný Radom Víťazstva za odvahu počas kráľovského prevratu.
Od roku 1945, kedy sa vlády v Rumunsku za podpory Sovietskeho zväzu pevne ujala Komunistická strana Rumunska, mal len obyčajnú formálnu úlohu aj právomoci. Kráľ sa aj napriek tomu tešil od prevratu v roku 1944 veľkej obľube.
V novembri 1947 na svadbe budúcej kráľovnej Alžbety II. v Londýne spoznal princeznú Annu Bourbonsko-parmskú. Počas pobytu v Londýne odmietol ponuku azylu od Winstona Churchilla. Vrátil sa do vlasti a oznámil, že sa s princeznou Annou ožení. To by zvýšilo obľúbenosť monarchie v Rumunsku a narušilo prípravy komunistov na zmenu režimu a preto 30. decembra 1947 komunistické jednotky obkľúčili kráľovský palác a premiér Petru Groza a Gheorghe Gheorghiu-Dej prinútili kráľa k abdikácii pod hrozbou popravy tisíc uväznených študentov.
Po abdikácii opustil 3. januára 1948 opustil Rumunsko a odviezol aj kráľovskú korunu. Už v marci toho istého roku odvolal svoju abdikáciu s tým, že bola vynútená násilím a je tak neplatná. Na oplátku ho rumunské úrady zbavili rumunského občianstva. Bývalý monarcha žil nejakú dobu v Londýne aj so svojou manželkou Annou Bourbonsko-parmskou, ktorú si vzal 10. júna v Aténach. Pár potom žil v talianskej Florencii a v roku 1950 sa presťahovali do švajčiarskeho mesta Lausanne. V exile sa Michal živil ako farmár, pilot a podnikateľ.
Návrat do krajiny a rehabilitácie
Po páde komunistického režimu diktátora Ceauşesca priletel Michal na dánsky diplomatický pas 25. decembra 1990 na rumunskej letisko Otopeni, odkiaľ hodlal pokračovať do kráľovskej hrobky v Curtea de Argeş. Po ceste z letiska bol ale zadržaný políciou a dopravený späť na letisko a nútený opustiť krajinu. Druhýkrát mohol bývalý kráľ navštíviť krajinu v roku 1992, kedy mu rumunská vláda povolila návštevu krajiny počas Veľkonočných slávností. Ale mu neumožnila predniesť reč z bývalého kráľovského paláca k miliónovému davu, ktorý sa v Bukurešti zhromaždil a tak svoju reč predniesol z hotelového balkóna. Vysoká popularita bývalého kráľa natoľko vystrašila vládu prezidenta Iona Iliescu, že dvakrát neumožnila kráľovi návrat do krajiny v rokoch 1994 a 1995. Potom čo sa v roku 1996 stal prezidentom Emil Constantinescu, bolo Michalovi vrátené rumunské občianstvo. Odvtedy žil striedavo v Aubonne vo Švajčiarsku a v Rumunsku.
V roku 2006 sa umiestnil na 25. mieste v súťaži 100 najväčších Rumunov. Pri príležitosti svojich deväťdesiatych narodenín v októbri 2011 vystúpil pred rumunským parlamentom.
Aj napriek viac ako 40 rokom komunistickej vlády v prieskume z roku 2012 sa stal osobnosťou s najväčšou dôverou, ďaleko pred miestnymi politikmi a pri príležitosti jeho 91. narodenín bolo v októbri toho roku na jeho počesť premenované námestie v Bukurešti. V ďalšími prieskume z roku 2013 45% opýtaných Rumunov uviedlo, že majú o kráľovi dobrú či veľmi dobrú mienku, zatiaľ čo opak uviedlo len 6,5% opýtaných. Takmer rovnakej obľube sa teší kráľovská rodina ako celok.
V marci 2016 oznámila kráľovská rada, že sa kráľ Michal sťahuje zo zdravotných dôvodov z verejného života. Jeho povinnosti na seba prevzala najstaršia dcéra Margarita.
Rodina
10. júna 1948 sa v Aténach oženil s princeznou Annou Bourbonsko-parmskou (* 1923 – † 2016). Z manželstva vzišlo päť dcér:
- Margaréta (* 26. marec 1949) ∞ 1997 Radu Duda (* 1960)
- Elena (* 15. november 1950) ∞
- Irina (* 28. február 1953)
- Žofia (* 29. október 1957) ∞ 1998 – 2002 Alain Biarneix
- Mária (* 13. júl 1964) ∞ 1995 – 2003 Casimir Mystkowski
Rodokmeň
Referencie
- ↑ Radio Romania International - Romania’s last king Mihai I dies at the age of 96 . Radio Romania International, . Dostupné online.
- ↑ Ve Švýcarsku zemřel rumunský král Michal I. . ceskatelevize.cz, 2017-12-05, . Dostupné online.
- ↑ DEVERE-SUMMERS, Anthony. Válka a evropské královské rody. 1. vyd. Olomouc : Jota, 1998. 226 s. ISBN ISBN 80-7217-074-0 Chybné ISBN. Kapitola 26, s. 181. (po česky)
- ↑ DEVERE-SUMMERS, Anthony. Válka a evropské královské rody. 1. vyd. Olomouc : Jota, 1998. 226 s. ISBN ISBN 80-7217-074-0 Chybné ISBN. Kapitola 26, s. 183 – 185. (po česky)
- ↑ Najväčší dôveru medzi Rumunmi má kráľ Michal . . . Dostupné online. Archivované 2017-07-04 z originálu.
- ↑ Bukurešt'ské námestí bude pomenované na počet 91. narodením kráľa Michala. . . Dostupné online. Archivované 2012-10-26 z originálu.
- ↑ 41% Rumunov by hlasovalo pre zachovanie krajinu, 27,2% by si vybral monarchiu - INSCOP
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Michal I. (Rumunsko)
Externé odkazy
- Vyhnanie rumunský kráľ sa usadil späť vo vlasti (Týden.cz)
- Oficiálne rumunská pamätné medaily k 90. narodeninám Michala I.
- Princ Nicolae už králem nebude - i kdyby Rumuni obnovili monarchii . . Dostupné online.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Michal I. Rumunský na českej Wikipédii.
Michal I.
| ||
| Vladárske tituly | ||
|---|---|---|
| Predchodca Ferdinand I. |
Rumunský kráľ 1927 – 1930 |
Nástupca Karol II. |
Michal I.
| ||
| Vladárske tituly | ||
|---|---|---|
| Predchodca Karol II. |
Rumunský kráľ 1940 – 1947 |
Nástupca republika |