Migmatit | |
Migmatit z oblasti nórskeho Geirengerfjordu. | |
Zloženie | |
---|---|
Hlavné minerály | kremeň, živce, sľuda |
Akcesórie | amfiboly, silimanit, granáty, chlority |
Vlastnosti | |
Textúra | páskovaná, kryštalická |
Farba | striednie sivých svetlých a tmavých pásov |
Migmatit (z gréckého slova migma – zmes) je hornina hybridného charakteru, ktorá tvorí hranicu medzi premenenými a vyvretými horninami. Hornina sa skladá z dvoch zložiek, rulovej a granitoidnej. Často má podobu páskovaných rúl, od ktorých ho makroskopicky často nemožno rozlíšiť.
Pre migmatity sa pôvodne používalo viacero rôznych označení. Termín migmatit prvýkrát použil fínsky petrológ J. J. Sederholm v roku 1907, ktorý skúmal migmatity v oblasti Baltského štítu v južnom Fínsku.
Migmatity vznikajú procesom migmatitizácie. Je to proces blízky metamorfnej diferenciácií až čiastočnému nataveniu (anatexia). K týmto procesom dochádza často na okrajoch granitových intruzí alebo v zónách mobilizácie a migrácie látok pri tektonických a metamorfných procesoch. Tieto procesy sa môžu rôzne kombinovať, pričom môže dôjsť k vzniku rôznych druhov migmatitov.
Injekcie zvyškových granitoidných (žulovej, granodioritovej alebo pegmatitovej taveniny) roztokov môžu prenikať pozdĺž plôch bridličnatosti alebo priečnych puklín kryštalických bridlíc a vznikajú tak injekčné migmatity tvoriace aureolu okolo plutónov. Po ochladení z horúcich roztokov vykryštalizuju minerály živca a kremeňa, ktoré vytvoria v tmavej hornine (označovanej ako paleosóm, alebo substrát) svetlé prúžky (leukosóm či metatekt). Tmavé pruhy s reliktami minerálov pôvodnej horniny tvoria tzv. melanosóm. Jednotlivé pruhy bývajú zvrásnené. Granitové pruhy vznikajú čiastkovým natavovaním materskej horniny pri teplotách tesne pod bodom tavenia kryštalických bridlíc alebo rúl.
Granitová tevenina, ktorá sa podieľa na vzniku migmatitov môže mať aj metamorfný pôvod, ak vzniká na mieste selektívnym tavením niektorých zložiek horniny. Novo vzniknutá páskovaná textúra nemusí byť paralelná s metamorfnou foliáciou pôvodnej horniny.
Pri výskume migmatitov, bolo vytvorených množstvo klasifikácií.
Podľa textúry sa rozlišujú tiež:
Migmatity sú časté v štítových oblastiach prekambrického veku. Vyskytujú sa v štáte New York v USA, pri meste Kristiansand v južnom Nórsku, východne od Štokholmu vo Švédsku či na viacerých miestach v juhovýchodnom Fínsku.
Na Slovensku je ich výskyt spojený s regionálnou metamorfózou kryštalinika. Vyskytujú sa v jadrových pohoriach a veporiku v Nízkych a Západných Tatrách, Malej Fatre, Malej Magure, Malých Karpatoch a Považskom Inovci.
Migmatity sa podobne ako ruly, na Slovensku využívajú ako lomový kameň a pri výrobe drveného kameniva. V oblastiach, kde je možné ťažiť aj väčšie bloky nepopraskaných hornín ich možno využiť ako dekoračný kameň.