Toto je článok o najstaršom paleolite (2,6/2,5 mil. – 0,6/0,7/1 mil. pred Kr.) na území Slovenska.
Tomuto obdobiu geologicky zodpovedá (nie len na Slovensku):
Našli sa početné archeozoologické nálezy (najmä mamuty). Pre nálezy primátov (okrem človeka) je významné nálezisko Devínska Nová Ves:
Za zmienku stojí problematický nález z roku 1951 v hnedouhoľnej bani v Novákoch. Našla sa tam údajne kostra samice s mláďaťom, ktorá by podľa veku geologickej vrstvy mohla patriť do rodu Sivapithecus (Ramapithecus). Miestny vedúci pracovník dal kostru zničiť.
Z tohto obdobia nálezy druhu človek z územia Slovenska (zatiaľ) nie sú, čo je spôsobené tým, že pri pohľade na geologickú štruktúru Slovenska chýbajú uloženiny zo starého (spodného) pleistocénu, čo spôsobuje, že je vôbec problém na Slovensku odlíšiť koniec pliocénu a začiatok pleistocénu. Treba dodať, že jeden nález bol, a to dokonca nález lebky, ale sa stratil. Bol (by) to najstarší hominidný pozostatok v Európe (pozostatok druhu Homo erectus ešte predtým ako sa z neho vyvinul Homo heidelbergensis). Išlo o nález lebečnej časti hlavy (zrejme druhu Homo erectus) s mohutne vyvinutými nadočnicovými oblúkmi a značne šikmým čelom. Našiel sa v Grünapfelovom kameňolome v Spišskom Dreveníku (dnes Spišské Podhradie) v geologických vrstvách rozhrania treťohôr a štvrtohôr (teda okolo 1,8 milióna rokov pred Kr.) spolu s ďalšími kosťami. Lebka sa stratila po druhej svetovej vojne.