Stavkirke

Drevený kostol (stavkirke) v Borgunde, 1180 – 1250, Nórsko

Stavkirke (nem. stabkirche, angl. stave church) je drevený stĺpový kostol typický pre Škandináviu medzi 11. – 15. storočím. Tvar kostola vychádza zo základov nordickej kráľovskej haly. Neskoršie kostoly majú komplikované stupňovité strechy. Podľa spôsobu stavby stien zo zvislých stĺpov a fošní sa niekedy označuje aj ako stĺpový kostol. Najstaršie zachované drevené kostoly, pochádzajú z 12. storočia. Identifikovaných je asi 1 300 stredovekých kostolov, z ktorých 28 sa zachovalo v Nórsku a niekoľko ďalších v severozápadnej Európe. Archeologické vykopávky naznačujú, že sa mohli nachádzať po celej severnej Európe. V polovici 14. storočia mohlo existovať viac ako 800 – 1 200 drevených kostolov.

Etymológia

Termín stavkirke je odvodený od spojenia slova označujúce štruktúru stavby, stĺpov, prekladov a slova kostola/chrámu. Nosné drevené stĺpy sa v starej nórčine označujú slovom stafr a v modernej nórčine slovom stav. Staro nórske slovo kirkja pochádza z anglosaského slova cirice a západogermánskeho slova kirikā, ktoré má svoj pôvod v starogréckom slove κυριακόν (kuriakon) či stredovekého gréckeho slova κυριακόν (δόμα) (kuriakon ), čo znamená patriaci Pánovi alebo doslovne miesto Pána či Pánov dom.

Opis

Prierez stavkrike z Gol, 12./13. storočie, Buskerud, Nórsko

Stavkirke sa prvýkrát objavuje v priebehu 11. a 12. storočia v škandinávskych regiónoch napríklad na Islande, v Grónsku a v regiónoch, v ktorých vládli Vikingovia. Staršie kostoly sú známe iba z písomných prameňov alebo z archeologických vykopávok. Počas tohto obdobia bolo v Nórsku postavených iba 271 kostolov, z toho 160 stále existuje, zatiaľ čo vo Švédsku a Dánsku bolo 900 kostolov. Od 12. do 14. storočia sa v Škandinávii naďalej stavali drevené kostoly. K zmene výstavby sakrálnych stavieb došlo až na konci stredoveku. Začalo sa s výstavbou románskych alebo gotických katedrál z kameňa alebo tehál podľa nemeckých, francúzskych či anglických vzorov ako napríklad v Lunde, Uppsale, Stavangeri a Trondheime.

Prvé misionárske impulzy prišli z Anglicka a Nemecka. Šírenie kresťanskej viery podporovali nórski králi Hakon I., Olaf I. Tryggvason a Olaf II., ktorí boli pokrstení a vychovaný na dvore v Anglicku. Misionári spočiatku v chrámoch netolerovali synkretizmus. Medzi týmito dvoma vierovyznaniami v Nórsku však nikdy neexistovala zmes obsahu. Stará severské viera a kresťanská viera existovali paralelne dvesto rokov. Cirkev prijala pôvodné pohanské prvky pravdepodobne preto, že veľká časť symboliky a naratívov sa preformátovala na kresťanský obsah.

Najjednoduchšie drevené kostoly pozostávali iba z lode a presbytéria. Zvyčajne šlo bazilikálny pôdorys stavby. Plány väčších kostolov sú niekedy krížové a môžu obsahovať ochodz a apsidu. Dômyselná rámová stavba stavkirke stojaceho na kamennom základe má podopretý vodorovný drevený rám, na ktorom spočívajú štyroch rohových stĺpoch alebo koloch. Stĺpy sú hore spojené obdĺžnikom z trámov, ktoré dotvárajú rám. Všetky prvky sú spojené drevenými spojmi ako je čap a dláb alebo rybinový spoj. Vonkajšie trámy stavkirke sú umiestnené vertikálne, na rozdiel od bežnejšieho zrubového horizontálneho umiestnenia používaného v drevených konštrukciách. Konštrukčnou podstatou dreveného kostola je stĺpová konštrukcia, v ktorej sa pero a drážka vyskytujú vo výplniach stenových panelov. Medzi rohové nosné stĺpy bol v podlahe vložený nosný prah, na ktorom stojí celá stena. Najvyznanejšie stavkirke sa vyznačujú strechou s viacerými poschodiami trojuholníkových rámov, ktoré sa postupne zmenšujú. Rovnako ako drevené kostoly ruskej architektúry aj stavkirke sú veľmi bohato zdobené dekoratívnymi rezbami ako sú akant, palmety, rozviliny alebo zoomorfné motívy, pretože ornamentika pohanských Vikingov bola dodatočne christianizovaná a zároveň vybavená novým výkladom dobových cirkevných autorít. Mnohé z nich majú portály zdobené jemnou drevorezbou a nástennými maľbami, ktoré obsahujú pohanské a kresťanské motívy. Niektoré kostoly mali dokonca aj figurálne drevené tympanóny alebo dračie hlavy pripomínajúce zvieracie hlavy na čeleni drakaru.

Prierez stavkrike z Gol, 12./13. storočie, Buskerud, Nórsko

Najstarší zachovaný stavkirke je Kostol svätého Ondreja v Greenstede pravdepodobne z 10. alebo 11. storočia. Chrám spadá do prvého stavebného obdobia. Najväčší dochovaný stavkirke je Heddale pôvodne z 13. storočia a katedrála v Skálholte z 11. storočia, ktorá sa však nezachovala a na jej mieste bola postavený nový chrám. Ďalším príkladom dreveného kostola je stavkirke v Borgund z roku 1150 v Sogn og Fjordane. Komplikovaný pôdorys kostola využíva voľne stojace stĺpy v lodi na odporu vysokej centrálnej časti konštrukcie. Niektoré zachované drevené chrámy sa naďalej používajú ako aktívne bohoslužby. V rokoch 1625 – 1627 bol vo veľkej miere prestavaný kostol vo Vågå a v rokoch 1630 – 1631 bol vo veľkej miere prestavaný kostol vo Fåvang. Vo Švédsku zhorela väčšina stavkirke počas morových epidémií v 17. storočí. V Dánsku sa nezachoval žiaden drevený kostol okrem archeologického nálezu zvyšku základov, podlahy a steny stavkirke pod kostolom v Høring neďaleko Randers.

Galéria

  • Stavkirke vo Fantofte neďaleko Bergenu, pôvodne z roku 1150 (v roku 1879 nahradený novým kostolom podľa stredovekých plánov), Nórsko
    Stavkirke vo Fantofte neďaleko Bergenu, pôvodne z roku 1150 (v roku 1879 nahradený novým kostolom podľa stredovekých plánov), Nórsko
  • Stavkirke, pôvodne z roku 1170 (replika kostola z roku 1973), Heimaey, Island
    Stavkirke, pôvodne z roku 1170 (replika kostola z roku 1973), Heimaey, Island
  • Stavkirke Wang, pôvodne z roku 1175 (v roku 1842 prevezený a znovu postavený z nórskej dediny Vang do poľského mesta Karpacz), dnes Poľsko
    Stavkirke Wang, pôvodne z roku 1175 (v roku 1842 prevezený a znovu postavený z nórskej dediny Vang do poľského mesta Karpacz), dnes Poľsko
  • Stavkirke v Heddale, pôvodne z 13. storočia (reštaurátorské práce medzi rokmi 1849 – 1851 a neskôr v roku 1950), Nórsko
    Stavkirke v Heddale, pôvodne z 13. storočia (reštaurátorské práce medzi rokmi 1849 – 1851 a neskôr v roku 1950), Nórsko
  • Stavkirke v Hedarede, 15./16. storočie, Švédsko
    Stavkirke v Hedarede, 15./16. storočie, Švédsko
  • Stavkirke v Beiarne, moderná kópia stredovekého dreveného kostola z roku 2005, Nórsko
    Stavkirke v Beiarne, moderná kópia stredovekého dreveného kostola z roku 2005, Nórsko

Referencie

  1. ↑ SLOUPKOVÝ KOSTEL In: KOCH, Wilfried. Evropská architektura encyklopedie evropské architektury od antiky po současnost. 1. vyd. Praha : Ikar, 1998. ISBN 80-7202-388-8. S. 490.
  2. ↑ stave-church In: CURL, James Stevens. A Dictionary of Architecture and Landscape Architecture. 2nd ed. Oxford : Oxford University Press, 2006. ISBN 9780198606789. S. 738 – 739.
  3. ↑ stavkirke In: Dictionnaire de français Larousse . . Dostupné online. (po francúzsky)
  4. ↑ Stave Church In: Medieval Scandinavia: An Encyclopedia. New York : Routledge, 2016. (Routledge Revivals: Routledge Encyclopedias of the Middle Ages.) ISBN 978-1-138-06301-3. S. 609 – 610.
  5. ↑ BUGGE, Gunnar. Les Églises en bois de Norvège. Paríž : Desclée de Brouwer, 1993. ISBN 2220034046.
  6. ↑ a b c Stave church In: Encyclopedia Britannica . . Dostupné online. (po anglicky)
  7. ↑ BURGER, Erich. Norwegische Stabkirchen. Geschichte, Bauweise, Schmuck. Kolín nad Rýnom : Erstveröff. DuMont, 1978. ISBN 3-7701-1080-3. S. 69.
  8. ↑ stave In: Online Etymology Dictionary . . Dostupné online. (po anglicky)
  9. ↑ staff In: Online Etymology Dictionary . . Dostupné online. (po anglicky)
  10. ↑ kirk In: Online Etymology Dictionary . . Dostupné online. (po anglicky)
  11. ↑ church In: Online Etymology Dictionary . . Dostupné online. (po anglicky)
  12. ↑ a b MEDIEVAL SCANDINAVIAN ART In: Lexicon universal encyclopedia. Zväzok 17. New York : Lexicon Publications, Inc., 1988. ISBN 0-7172-2025-7. S. 111.
  13. ↑ a b BUGGE, Gunnar; MEZZANOTTE, Bernardino. Stavkirker. Oslo : Grøndahl og Dreyer, 1993. ISBN 978-82-504-2072-4. S. 17.
  14. ↑ RÖSNER, Anja. Kirche Wang / Reise einer Stabkirche von Norwegens Fjorden ins Riesengebierge. Grevenbroich : Heiner Labonde Verlag, 2006. ISBN 3-937507-09-4. S. 12 – 14.
  15. ↑ CAPELLE, Torsten. Heidenchristen im Norden. Oldenburg : Landesmuseum für Natur und Mensch, 2005. ISBN 3-8053-3606-3. S. 70 – 78.
  16. ↑ HAUGLID, Roar. Norske Stavkirker, Bygningshistorisk bakgrunn og utvikling. Oslo : Dreyers Forlag, 1976. ISBN 82-09-01350-5. S. 84.

Literatúra

  • VALENBROKK, Eva; THIIS-EVENSEN, Thomas. Norwegische Stabkirchen: Architektur, Geschichte und Traditionen. 2. vyd. Neunkirchen, Oslo : Boksenteret, 1993. ISBN 82-7683-012-9.
  • HAUGLID, Roar. Norwegische Stabkirchen. Oslo : Dreyer forlag, 1977. S. 82-09-00938-9.
  • ANKER, Peter. Stavkirkene : deres egenart og historie. Oslo : Grøndahl og Dreyer, 1997. ISBN 978-82-02-15978-8. S. 294.

Pozri aj

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Stavkirke

Externé odkazy