Viktor Dyk | |
Osobné informácie | |
---|---|
Narodenie | 31. december 1877 |
Pšovka u Mělníka | |
Úmrtie | 14. máj 1931 (53 rokov) |
Lopud, Chorvátsko | |
Manželka | Zdenka Hásková (1928 – 1931) |
Dielo | |
Obdobie | 1897 – 1929 |
Odkazy | |
Viktor Dyk (multimediálne súbory na commons) | |
Viktor Dyk (* 31. december 1877, Pšovka u Mělníka – † 14. máj 1931, Lopud, Chorvátsko) bol významný český básnik, prozaik, dramatik, publicista a nacionalistický politik, jeden z predstaviteľov tzv. generácie anarchistických buričov.
Narodil sa v Pšovce pri Mělníku. Navštevoval gymnázium v Žitnej ulici v Prahe, kde bol jedným z jeho učiteľov Alois Jirásek. Potom vyštudoval Právnickú fakultu Karlovej univerzity. Po celý život však pôsobil ako novinár a spisovateľ.
Od roku 1907 až do svojej smrti spolupracoval na redigovaní časopisu Lumír. V rokoch 1910 – 1914 redigoval tiež časopis Samostatnost.
Počas prvej svetovej vojny sa zúčastnil protirakúskeho odboja a bol väznený kvôli svojej literárnej činnosti (1916 – 1917) vo Viedni. Od roku 1918 bol redaktorom Národních listů.
Dykova politická činnosť začala v roku 1911, keď sa stal členom Štátnoprávnej pokrokovej strany a neúspešne za túto stranu kandidoval vo vinohradskom volebnom obvode do Ríšskej rady. V roku 1918 sa podieľal na založení Československé národní demokracie. V roku 1920 za túto stranu získal kreslo v Národnom zhromaždení a v roku 1925 v senáte. Mandát obhájil v roku 1929. V senáte zotrval do svojej smrti v roku 1931, nahradil ho Jan Kapras.
Bol pravicovo a nacionalisticky orientovaný. Patril medzi najvýraznejších prvorepublikových odporcov tzv. politiky Hradu, a predovšetkým jej tvorcov T. G. Masaryka a Edvarda Beneša. Príležitostne písal do časopisu Vlajka.
V roku 1928 sa po dvadsaťsedemročnej známosti oženil so spisovateľkou a novinárkou Zdenkou Háskovou.
Bol vášnivým a uznávaným šachistom, členom Českého spolku šachovního. Jeho blízkym priateľom bol prvý český veľmajster Oldřich Duras, ktorému venoval niekoľko básní, vrátane jednej, ktorú napísal v nemčine. Niekoľko záznamov Dykových partií (oi. práve s Durasom a s Richardom Rétim) sa dochovalo a sú dostupné i na internete.
Zomrel na srdcový infarkt pri kúpaní v Jadranskom mori v blízkosti juhoslovanského ostrova Lopud.
Je pochovaný v Prahe na Olšanských hřbitovech.
„ | Náhle slyšíme hlas: "Dyk se utopil!" A vzápětí sto hlasů – či jich bylo tisíc? – propuká v bouřlivé volání, které jako by se mísilo s ozvěnou. "Dyk se utopil! Viktor Dyk je mrtev!" Je snad zbytečné líčit naše ohromení. Nebyli jsme schopni slova. Dav utichl a mlčky nás vedl do malé, nízké místnosti, v níž ležel na stole Dyk, přikryt prostěradlem. Kdosi zvedl lucernu, abychom na něj lépe viděli. – Smrt už odešla, z jeho tváře zmizela hrůza a utrpení, zůstalo jen ticho, to těžké, mramorové ticho, které padá na srdce živých...Takový byl konec básníka Deváté vlny. | “ |
– Zdeněk Štěpánek |
Nasledujúce štyri zbierky patria do tzv. vojnovej tetralógie, ktorej hlavnou myšlienkou je národná (štátna) samostatnosť. Dyk sa nechal inšpirovať 1. svetovou vojnou. Vyzýva k odvahe. Vyjadruje tiež obavy o osud národa a varuje pred zradou.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Viktor Dyk na českej Wikipédii.