ZSU-23-4 Šilka | ||
---|---|---|
ZSU-23-4 Šilka v múzeu vlasteneckej vojenskej histórie v Moskve. | ||
Typ: | Protilietadlový systém | |
Miesto pôvodu: | Sovietsky zväz | |
História služby | ||
V službe: | 1962 - súčasnosť | |
História výroby | ||
Vyrobené: | 1962 - 1982 | |
Počet vyrobených kusov: | 6500 | |
Základné údaje | ||
Hmotnosť: | 21 ton | |
Dĺžka: | 6,495 m | |
Šírka: | 6,495 m | |
Výška: | 2,644 – 3,764 m | |
Obsluha: | 4 | |
Maximálny dostrel: | 1,5 km |
ZSU-23-4 Šilka (rus. ЗСУ-23-4 Ши́лка; v kóde NATO: 2A6) je samohybný štvorhlavňový protilietadlový kanón na pásovom podvozku vyvinutý začiatkom 60. rokov 20. storočia pre potreby vojsk protivzdušnej obrany Sovietskeho zväzu. Pancierová veža so štvrohlavňovým kanónom bola inštalovaná na podvozku GM-575, ktorý v podstate predstavuje modifikovaný podvozok tanku PT-76. Systém je určený na priame krytie pozemných vojsk, má schopnosť viesť cielenú paľbu za pohybu ako aj počas krátkych zastávok.
Nahradil zastarané samohybné dvojkanóny ZSU-57-2, ktoré boli schopné operovať iba za dobrého počasia. Výroba začala v roku 1962 a kanón sa v rôznych verziách vyrábal až do roku 1982. Vďaka jednoduchosti obsluhy a vysokej spoľahlivosti sa rýchlo a vo veľkom rozšíril po celom komunistickom bloku a krajinách Blízkeho východu, kde stále vo veľkých počtoch zostáva v službe. V ruskej armáde je už nahrádzaný novým protilietadlovým kompletom 9K22 Tunguska.
Vývoj Šilky sa začal v roku 1957, kedy Sovietska armáda hľadala nový prostriedok protilietadlovej obrany, ktorý by bol účinný proti nízkoletiacim lietadlám a zároveň by dokázal držať krok s tankovými a motostreleckými divíziami. Prvý prototyp bol dokončený v roku 1960, ktorý v nasledujúcom roku podstúpil štátne skúšky. Nový protilietadlový samohybný kanón bol prijatý Sovietskou armádou 5. septembra 1962. Vyrábal sa v rokoch 1962 až 1982 a počas tejto doby bolo vyrobených 6500 kusov.
Vysoká korba má šikmý horný predný pancier a na jeho ľavej strane je umiestnený rozmerný poklop s periskopom pre vodiča. Pohon zaisťuje dieselový šesťvalec V-6R s výkonom 260 koní, ktorý sa nachádza v zadnej časti vozidla. Po oboch stranách vozidla sa nachádza šestica kolies. Hoci ZSU-23-4 má hmotnosť 21 ton, dokáže vyvinúť rýchlosť 50 km/h a má dojazd 430 km.
V strednej časti korby je umiestnená nízka plne otočná veža, ktorá je vybavená štvoricou 23 mm kanónov AZP-23-4. Námer kanónov sa pohybuje v rozsahu od -4° do +85°. Pre kanóny je vezená zásoba 2 000 nábojov. Účinný dostrel proti vzdušným cieľom je 1 500 m. Teoretická rýchlosť streľby je udávaná na 3 400 rán za minútu, v praxi sa používa streľba dávkami 3-5, 5-10 alebo 50 rán. Streľba je riadená buď automaticky, kedy rádiolokátor odovzdáva informácie počítaču riadiacemu streľbu, alebo manuálne, kedy posádka využíva optické zameriavače. Šilka môže strieľať zo všetkých štyroch kanónov naraz alebo z každého zvlášť. Kanóny a radar sú plne stabilizované, vďaka čomu môže Šilka efektívne strieľať aj v pohybe.
Na zadnej strane veže je umiestnený prehľadový a strelecký rádiolokátor RPK-2, ktorý dokáže detegovať cieľ až na 18 km. Posádka vo veži je trojčlenná, tvorená veliteľom a dvoma operátormi.
K výstupu sú k dispozícii dva poklopy. Priestor osádky je vybavený palubným komunikačným systémom, rádiostanicou R-123, navigačným systémom a filtračným zariadením zaisťujúcim ochranu pred zbraňami hromadného ničenia.
Systémy ZSU-23-4 môžu byť prepravované letecky pomocou transportných lietadiel An-22 a Il-76.
Počas arabsko-izraelskej vojny bola ZSU-23-4 Šilka použitá Egyptom na ochranu vzdušného priestoru. Dňa 4. júna 1970 podnikla dvojica lietadiel Mystère IV útok na egyptské ciele. Pri návrate bolo vedúce lietadlo vo výške asi 900 m zasiahnuté paľbou z 23-mm kanóna Šilka. Pilot sa pokúsil dostať naspäť na letisko Refidim, ale musel sa katapultovať, lebo motor lietadla prestal fungovať a stroj havaroval. Išlo o poslednú bojovú stratu zastaraného lietadla Mystère IV izraelského letectva a pravdepodobne prvé úspešné nasadenie ZSU-23-4.
Ďna 19. apríla 1974 zaútočila dvojica lietadiel A-4E izraelských vzdušných síl na pozície sýrskych jednotiek na vrchu Hermon. Po vykonaní náletu bolo jedno z nich zostrelené paľbou ZSU-23-4.
Počas operácie Púštna búrka bolo 17. januára 1991 pomocou irackej ZSU-23-4 Šilka zostrelené jedno kuvajtské lietadlo A-4KU.
Dňa 4. februára 1995 zaútočila letka ruských Su-25 na baštu čečenských militantov 2 km južne od osady Čečen-Aul. Dvojica týchto útočných lietadiel objavila skupinu palebných pozícií čečenskej protivzdušnej obrany, ktorú sa pokúsila zneškodniť. Počas náletu bola jedna z Su-25 zostrelená paľbou z ZSU-23-4 Šilka.
Počas tejto vojny bola v dôsledku "priateľskej paľby" zostrelená jedna ruská Su-25.
Pri bojoch na Ukrajine bola ZSU-23-4 Šilka nasadená oboma stranami konfliktu. Za prvých 41 dní vojny stratilo Rusko minimálne 3 systémy ZSU-23-4 a Ukrajina jeden.