Zachris Topelius

Zachris Topelius
fínsky básnik, historik, spisovateľ, autor detskej literatúry, novinár a profesor
Zachris Topelius
Narodenie14. január 1818
Nykarleby, Fínsko
Úmrtie12. marec 1898 (80 rokov)
Sipoo, Fínsko
Národnosťfínski Švédi
Alma materHelsinská univerzita
RodičiaZacharias Topelius,
Catharina Sofia Topelius
ManželkaEmilie Lindqvist
DetiToini, Eva
PodpisZachris Topelius, podpis (z wikidata)
Odkazy
Webstránkasls.fi
Projekt
Guttenberg		Zachris Topelius
(plné texty diel autora)
CommonsSpolupracuj na Commons Zachris Topelius

Zachris Topelius, rodným menom Zacharias Topelius (* 14. január 1818, Nykarleby, Fínsko – † 12. marec 1898, Sipoo) bol fínsky spisovateľ, básnik, historik, novinár a rektor univerzity v Helsinkách. Jeho diela, napísané vo švédčine, patria medzi klasiku fínskej literatúry. Topelius býva nazývaný aj otec fínskeho historického románu. Väčšine Fínov je tiež známy ako „satusetä“, teda rozprávkový ujo. Patrí medzi hlavných predstaviteľov fínsko-švédskej literatúry.

Životopis

Narodil sa na farme Kuddnäs neďaleko Nykarleby (fín. Uusikaarlepyy) v roku 1818. Meno dostal po svojom otcovi, miestnom lekárovi a známom zberateľovi ľudovej poézie. Zacharias Topelius starší kládol vo výchove syna dôraz na pracovitosť, pravdovravnosť a ochotu byť nápomocným. Jeho matka, Catharina Sofia, bola známou vychovávateľkou. Vďaka finančnej stabilite rodiny mohol Topelius bez starosti študovať. V jedenástich rokoch bol poslaný študovať na gymnázium v Oulu aby sa zlepšil vo fínčine. Jeho otec zomrel na zápal pľúc v roku 1831, nasledujúci rok je matkou poslaný do Helsínk na súkromnú prípravu k záverečným skúškam. Topelius v Helsinkách býval a učil sa u mladého univerzitného lektora Johana Ludviga Runeberga a jeho ženy Frederiky. U Runeberga sa schádzal spolok Lauantai, kde sa združovali rôzne výrazne osobnosti kultúry. Pravdepodobne tu zažil prvotné vlastenecké prebudenie.

J. L. Runeberg so Zachrisom Topeliom

V roku 1833 začal študovať na Helsinskej univerzite, ktorú absolvoval v roku 1840. Napriek tomu, že patril do švédsky hovoriacej vyššej spoločenskej vrstvy, aktívne sa zaujímal o fínčinu, podporoval jej používanie a predpokladal, že Fínsko bude eventuálne len fínskojazyčné. V roku 1842 sa zasnúbil s Emilie Lindqvistovou, ktorú si o tri roky neskôr zobral za manželku. Emilie sa podobne ako jej manžel zaujímala o umenie a literatúru, často redigovala Topeliove texty. V roku 1847 získal Topelius doktorát. Uchádzal sa o miesto stredoškolského učiteľa na škole vo Vaase, no získal miesto na Helsinskej univerzite. V roku 1864 bol vymenovaný na podnet jeho priateľa Frederika Cygnaeusa za profesora dejín Fínska, Ruska a severských krajín.

Pracoval tiež ako novinár v švédskojazyčných novinách Helsingfors Tidningar, kde po prvý raz vyšlo mnoho z jeho diel. Písal reportáže, eseje či písal články o sociálnych otázkach ako finančná situácia študentov či bytové podmienky chudobných. Vyzýval matky aby učili svoje deti po fínsky. V 70. rokoch 19. storočia pôsobil ako rektor univerzity. Bol aktívny v mnohých spolkoch a štátnych výboroch, v roku 1878 získal titul štátneho radcu.

Hlavná budova Univerzity v Helsinkách

Jeho myslenie bolo zásadne ovplyvnené nemeckým filozofom Hegelom. Mal všestranný záber, okrem histórie sa zaoberal geografiou či prírodopisom. Venoval sa tiež teológii a medicíne. Bol považovaný za dobrého rečníka. Podporoval ženské hnutie.

O živote a tvorbe Zachrisa Topelia vyšlo mnoho prác a diel. Zomrel 12. marca 1889 v Sipoo. Pochovaný je na helsinskom cintoríne Hietaniemi. Vo Fínsku sa 14. januára oslavuje Topeliusov deň.

Literárna tvorba

Topelius bol od detstva obklopený literatúrou, pričom podnetné bolo aj prostredie, v ktorom vyrastal. Už v mladom veku prečítal bohatú knižnicu jeho tety. Veľkou inšpiráciou pre neho bolo i divadlo, ktoré mu do jeho písania dodalo zručnosť v dialógoch. V tejto dobe do Helsínk prichádzali mnohé zahraničné divadelné spoločnosti, ktorých pestré programy zahŕňali klasické diela, komédie a operety. Topelius o týchto zážitkoch napísal v roku 1890 krátke memoáre Javiskoví kočovníci vo Fínsku (švéd. Scenens nomader i Finland).

Topelius za písacím stolom

Topelius začínal svoju literárnu kariéru ako básnik. V jeho textoch sa spájalo vlastenecké cítenie s obdivom k fínskej prírode a kultúre. V roku 1838 vyšla v novinách Helsingfors Morgonbladet jeho prvá báseň Pyšná ruža (švéd. Den stolta Rosen). Pomerne skoro v kariére sa začal vyznačovať ako lyrický básnik. Jeho oficiálnym debutom je trojzväzkové dielo Kvety vresu (švéd. Ljungblommor), ktoré postupne vychádzalo v rokoch 1845, 1850 a 1854. Topeliova raná poézia sa vyznačuje témami lásky a prírody, zimy, mora, myšlienkami spojenými s históriou. Vzrastajúci záujem o politiku je citeľný najmä v niektorých jeho nepublikovaných básňach, napríklad Marseillase z roku 1844, ktorá obsahuje tému slobody typickú pre toto obdobie. V mnohých dielach predpovedal „búrku“, teda revolúciu. Známe sú jeho básne opisujúce krásy fínskej prírody, napríklad Letný deň v Kangasale (švéd. En sommardag i Kangasala) z roku 1853 či Vrabec vo vianočné ráno (švéd. Sparven om julmorgonen) z roku 1859.

Obálka k dielu Välskäriho príbehy (švéd. Fältskärns berättelser)

Mnohé z Topeliových poviedok a románov rozoberajú historickú látku. V roku 1850 vydal prvý fínsky historický román Vojvodkyňa Fínska (švéd. Hertiginnan af Finland). Známejším dielom je však séria historických románov Välskäriho príbehy (švéd. Fältskärns berättelser), ktorá sa najprv objavila ako nadväzujúci príbeh vychádzajúci v novinách Helsingfors Tidningar. Hlavnou témou románov je dlhodobý boj o moc medzi šľachtou a roľníkmi. S historickou látkou v diele narábal z fínskeho pohľadu.

Fínsky preklad rozprávky Breza a hviezda (švéd. Björken och stjärnan).

Topelius sa venoval aj písaniu literatúry pre deti. Jeho kariéra ako detského spisovateľa začala v roku 1847 zbierkou rozprávok pod názvom Sagor. Trval na tom, že je dôležité aby boli deti naplno deťmi. Odmietal drsnú moralisticku výchovu detí osvieteneckej tradície. Chcel písať príbehy prispôsobené detskému svetu. Kládol dôraz na budovanie pozitívneho charakteru a staval sa do opozície negativizmu a cynizmu. Napísal vyše 250 rozprávok. Medzi najznámejšie patrí Breza a hviezda (švéd. Björken och stjärnan), Trpaslík z hradu Turku (švéd. Tomtegubben i Åbo slott, 1849) či Sampo Lappelil. Rozprávka z Laponska. (Sampo Lappelill. En saga från Lappland, 1860). Topelius svoje rozprávky publikoval v rôznych novinách venovaných detskému čitateľovi.

Úvodná strana z učebnice Naša krajina (švéd. Naturens bok) vo fínčine.

Pripravil dve náučné knihy pre základne vzdelávanie. Prvou bola Kniha prírody (švéd. Naturens bok, 1856). Do fínčiny bola kniha preložená v roku 1860. Učenie má podľa Topelia viesť k samostatnému mysleniu a stimulovať predstavivosť. Prírodovedná kniha mala slúžiť trom účelom - precvičiť čitateľské schopnosti žiakov a schopnosť premýšľať v súvislostiach a zároveň prebudiť lásku k poznaniu a poznávaniu. Druhá kniha, ktorá sa niekoľko desaťročí využívala na fínskych základných školách, je Kniha o našej krajine (švéd. Boken om vårt land, 1875). Topelius v nej žiakom opisoval Fínsko, jeho provincie, prírodu, ľudí a históriu. V knihe je vyjadrená Topeliova podpora bilingvizmu v krajine.

Ešte pred vymenovaním za profesora sa Topelius preslávil svojimi hrami Po päťdesiatich rokoch (švéd. Efter femtio år, 1851), Lov kráľa Karla (švéd. Kung Carls Jagt, 1852) a Regina von Emmeritz (1853). S hudbou skladateľa Frederika Paciusa sa stala patriotická dráma Kung Carls Jagt prvou fínskou operou. Napísal aj operetu Cyperská princezná (švéd. Princessan af Cypern), ktorá bola rovnako uvedená s hudbou od Paciusa.

Galéria

  • Portrét Zachrisa Topelia od umelca Alberta Edelfelta (1854 – 1905)
    Portrét Zachrisa Topelia od umelca Alberta Edelfelta (1854 – 1905)
  • Portrét Zachrisa Topelia od umelca Alberta Edelfelta (1854 – 1905)
    Portrét Zachrisa Topelia od umelca Alberta Edelfelta (1854 – 1905)
  • Topeliov portrét od umelca Gunnara Berndtsona (1854 – 1895).
    Topeliov portrét od umelca Gunnara Berndtsona (1854 – 1895).
  • Vila Koivuniemi blízko Sipoo, kde Topelius napísal niektoré zo svojich najväčších diel a dožil.
    Vila Koivuniemi blízko Sipoo, kde Topelius napísal niektoré zo svojich najväčších diel a dožil.
  • Topeliov hrob na helsinsksom cintoríne Hietaniemi
    Topeliov hrob na helsinsksom cintoríne Hietaniemi
  • Socha „Topelius a deti“
    Socha „Topelius a deti“

Referencie

  1. ↑ Zacharias Topelius - Finnish author . Britannica, . Dostupné online. (po anglicky)
  2. ↑ a b MAŠKOVÁ, Jana. Ohlas „gotického románu" ve finské literatuře. Brno : , 2015. S. 50, 51. (po česky)
  3. ↑ a b c d e f g h i KLINGE, Matti. Topelius, Zachris (1818 - 1898) . Kansallis biografia, . Dostupné online. (po anglicky)
  4. ↑ KUJAL, Petr. Kalevala jako zdroj inspirace pro J. R. R. Tolkiena. Praha : , 2019. S. 15.
  5. ↑ a b c d e f g LÖYTTYNIEMI, Raili. Sakari Topelius, koko Suomen satusetä . Helsinki: Yle.fi, 10.3.2018, . Dostupné online. (po fínsky)

Iné projekty

Autoritné údaje: